Slza steká po tvári.
Pomaly, pomaly, pomaly.
Zanecháva vlhkú stopu
a stratí sa v diali.
Niet toho, kto by ju zachránil,
osušil a život navrátil,
kto by ju jemne zachytil do dlaní.
Uchoval ako to najtajnejšie z prianí
Niet toho kto by túto slzu jedinú
vrátil späť tam kam patrí,
tam kde slzy nehynú,
tam kde sa znovu zrodí.
Začala celkom maličká
v kútiku môjho oka.
Pomaly stekala na líčka
osamelá - sama - bosá
Chcela spoznať svet,
ktorý nikdy nespozná.
Chcela spoznať kvet,
ktorý iba rosa rozozná.
Za oknami viečok
na ňu však nič nečaká.
V plameni sviečok
zhorí sama samučká.
Obzerám sa vôkol seba sem a tam.
Hľadám niekoho, kto by snáď,
vedel zvrátiť osud mojej slzy.
Avšak - veľmi ma to mrzí,
nikoho nenachádzam
A tak jedna slzu stratená
nahradená opäť inou.
Dúfajúc, že možno ona
bude tou zachránenou.
Všetky moje slzy mrú
bez nádeje na...
lásku
