Ahoj mami!
Tento list asi tak skoro nedostaneš. Je to vlastne dosť smiešne písať list, niekomu kto ma nepozná, kto ani nevedel, že som bola. Je dosť možné, že tento list nikdy nedostaneš, pretože medzi nebom a zemou pošta nefunguje, ale ten sivovlasý pán čo ma tu privítal a o ktorom tvrdia, že vie všetko povedal, že ti ho donesie jeho najvernejší anjel. Preto som sa rozhodla ti napísať.
Bola som sklamaná, keď som sem prišla. Veľmi som túžila sa narodiť. Hnevala som sa na teba, že si mi to nedovolila. Ale krásna pani s korunkou na hlave a s ružencom okolo pása, ktorej všetci hovoria mama, mi povedala, že ty si za to nemohla. Vraj si vždy veľmi túžila po dieťati. O tom, že som sa mala narodiť si žiaľ ešte nevedela. Nemohla si. Veď mám len tri dni. Teda mala som. Vlastne mám, tu hore sa čas nepočíta. Mama, moja nebeská mama povedala, že to bola nehoda, keď si sa pošmykla a spadla. Vraj si sa poriadne doudierala. Joj, to muselo bolieť. Mňa to bolelo. V jednu chvíľu som si ešte spokojne hovela v tvojom „brušku“ a potom zrazu som už klopala na veľkú bránu. Tá brána bola naozaj veľká. Ja som však zaklopala tak slabo, že som si myslela, že ma nebudú počuť. Ale počuli. Otvoril mi dvere jeden pán s veľkými, obrovskými kľúčmi. Neskôr som sa dozvedela, že sa volá Peter. Zobral ma na ruky a odniesol k tomu sivovlasému pánovi. Ten si ma posadil na kolená a spýtal sa ma ako sa volám. Lenže ja som nevedela, pretože si mi žiadne meno nestihla dať. Tak sa ma spýtal ako by som sa chcela volať. Keďže som žiadne meno nepoznala povedala som, že sa chcem volať tak ako sa voláš ty mama. Vtedy sa ten pán usmial a povedal mi. „Janulienka vstúp do môjho kráľovstva!“ Trochu som sa zarazila a ja bála, pretože som nevedela, že sedím na nohách samotnému kráľovi, ale jemu to nevadilo. Dokonca ma zobral aj na prehliadku svojho kráľovstva. Sám kráľ. Verila by si tomu?? Povodil ma po krásnych záhradách a nádherných palácoch, kde bolo veľa ľudí a všetci ho úctivo zdravili. Potom ma zveril do rúk mami. Tá ma zaviedla do mojej izbičky. Ukázala mi veľkú lúku, na ktorej sa hrali deti ako ja. Niektoré boli staršie, niektorí dokonca mladšie ako ja. Mama povedala, že mnohé sú tu preto, že ich rodičia nechceli. Buď boli ich mamy príliš mladé, príliš staré, príliš zamestnané alebo ich jednoducho nechceli. Vieš si predstaviť, že by niekto nechcel dieťa?? Som taká rada, že ty si ma chcela aj keď si o mne nevedela. Teraz však musím končiť. Ten sivovlasí pán hovorí, že ide dať list tvojmu strážnemu anjelovi. Kto je to strážny anjel?? Budem si to musieť zistiť.
Ešte napíšem.
S láskou tvoja milujúca dcéra
PS: Milujem ťa. Ten sivovlasý pán povedal, že mám na teba dávať pozor. Tak ja teda dávam.
