Prišla však veľmi zvláštna doba, ľudia akoby zabudli na môj príchod. Za posledné roky zisťujem, že váš život sa začína podobať tomu môjmu. Žijete veľmi rýchlo. Prídete na svet, rozbehnete sa a ani nestíhate sledovať, čo všetko sa okolo vás deje a zrazu je koniec.
Všetky dôležité ľudské hodnoty ste vymenili za niečo čomu tu hovoríte peniaze. Vaše srdce akoby vo vás zamrzlo. Vízia, že budete mať viac vás naučila klamať a preto často krát zabúdate na rodinu, priateľov a aj na svoje vlastné zdravie.
Táto doba, v ktorej žijete, vás tomu učí a vy tak ďalej učíte svoje deti. Tie ešte nestratili svoju nevinnosť, tešia sa z maličkostí, tešia sa aj na mňa, ale bojím sa toho dňa, kedy už ani oni nebudú vedieť moje meno.
Naozaj tomu nerozumiem. Niekedy, keď chcem, aby ste si na mňa spomenuli, tak sa jemne dotknem vašej tváre, ale vy ste taký zaneprázdnení, že si ma vôbec nevšimnete. Rozmýšľate nad tým, čo dnes máte ešte na práci, čo všetko ešte musíte kúpiť a zaplatiť. Stali ste sa otrokom práce a peňazí... A tak sa pomaly roztápam na vašej tvári, zanechávam stopu v podobe slzičky, ktorá sa skotúľa na zem.
Prajem si, aby sa vo vás roztopilo to tvrdé a zamrznuté srdce, ktoré prestalo vnímať ľudské hodnoty. Zostali ste na jednom mieste, topíte sa rýchlejšie ako ja a ani si neuvedomujete, že život plynie ďalej. Vy starnete, deti rastú. Dni vám ubiehajú a vy stále máte pocit, že na nič nemáte čas, že nič nestíhate. Ale naozaj ho nemáte. Nestíhate spoznať seba, svoje deti a svet naokolo. Topíte sa a keď si to uvedomíte je tu zrazu koniec. Váš život sa rozplynie tak, ako sa ja rozplývam medzi ostatnými vločkami.
Ak ste si ten čas našli a prečítali ste si tieto slová, vďaka ktorým sa vo vás snáď niečo pohlo, nájdite si čas na to, aby ste sa láskou dotkli tých, ktorí na to čakajú. Tým, že zmeníte seba, spravíte jednu veľkú zmenu vo svete. Aj keď možno nie v celom, ale aspoň v tom vašom a vo svete vašich blízkych.
Verím, že potom, keď sa dotknem vašej tváre, zaregistrujete že som tu.
Veľa šťastia. Vaša Vločka.
