Život si vychutnávam podľa vlastných pravidiel. Som vždy pripravená odísť niekam, kde som ešte nebola. Moja sloboda a chuť žiť je mojím vierovyznaním. A slová, ktoré píšem sú mojím druhým ja.. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, sukromne
Môžeš sa rozhodnúť...Práve v tejto sekunde si môžeš vybrať to, čo sa bude diať. Je to len tvoj moment a tvoje slobodné rozhodnutie ako s ním naložíš. Tak ako som sa ja práve teraz rozhodla, že sa s vami podelím o ten euforický stav šťastia.
Strácam sa, niekde v dávnej minulosti, v dňoch kedy som ťa spoznala. Strácam sa v momentoch, ktoré som strávila s tebou. Strácam sa v slovách, úsmevoch, nesplených sľuboch, v tvojích dotykoch, bozkoch, v tvojích čokoládových očiach. Strácam v láske, v naivite...a cítim ako to všetko bolí...
Neexistuje správna alebo nesprávna cesta. Neexistujú len dobrí alebo zlí ľudia. Všetko, čo sa v našom živote stane, dáva nášmu bytiu význam. Na začiatku nášho života sme všetci dostali kameň a od každého z nás záleží, či ten kameň zanecháme neopracovaný alebo z neho spravíme nádhernú sochu. Svoj život máme len my v svojích rukách. A je len na nás ako sa so všetkým, čo nám ponúkne popasujeme.
Moje meno je snehová vločka. Kedysi o mne ľudia hovorievali, že sa mojej kráse cez zimu nič nevyrovná. Vtedy mali ešte čas, aby sa zahľadeli do neba, aby čakali na môj príchod. S úžasom sledovali ako klesám z neba na zem. Niekedy som sa jemne dotkla ich tvárí, inokedy som zase pomaličky padala na zem a zapadla som medzi ostatnými vločkami a spolu sme si vytvorili krásnu bielu perinku. Nikdy som nepoznala dĺžku svojho pobytu tu dole, ale ani som nemala možnosť ju ovplyvniť. Môj život bol, aj vždy bude veľmi rýchly. Tak veľmi by som túžila poletovať kade tade po tejto krásne planéte, tak veľmi by som sa chcela dotknúť každého miesta na zemi. A ešte viac si prajem, aby ma ľudia obdivovali ako kedysi.
Je už cítiť jeseň, všetko čo pred pár mesiacmi zakvitlo, opeknelo, znova odchádza, tak ako moje spomienky na už minulé leto. Stojím tvárou v tvár oproti zrkadlu a hľadám samu seba. V spomienkach, v budúcnosti, v prítomnosti. Všetko sa mení, tak neuveriteľne rýchlo a ja nestíham sledovať, že kto vlastne som. Nechcem byť dievča - žena mnohých tvarí, chcem nájsť tú pravú, tú svoju. Celý svoj život len niečo hľadám. Porozumenie, priateľstvo, lásku, vzťah. Moje oči, srdce vysielajú signály, ale svet ako keby vtedy ohluchol a oslepol. Alebo ma ignoruje naschvál !Preto sa niekedy na všetko vykašlem...
Pravá láska je len tá, pre ktorú sme sa rozhodli raz a navždy. Ten kto si tieto slová číta len očami necíti skutočnú silu, ktorú vyjadrujú. Ten kto číta tieto slová srdcom, vidí v tom niečo viac ako len slová.
Život...Tak krásny, tak čarovný, tak prekvapujúci, tak zvláštny...Uvedomujeme si, že sme boli vybraný, aby sme ho žili tu a teraz, v tomto čase, na tomto mieste, s týmito ľuďmi?
Boli časy, kedy som sa bála ľudí zákerných, zlomyselných, falošných. Bála som sa každého krivého slova, ktoré na mňa vyslovili a nevedela som sa nad tým preniesť. A čím viac som sa bála, tým väčšia bola ich moc nado mnou.
