Z pohľadu toho, kto zostal doma
15/5/2019 – tento dátum som si v diári podčiarkla a zakrúžkovala všetkými farbami, ktoré som v peračníku našla. A ja sedím vo vlaku, v ušiach mám menšiu diskotéku, pretože mám fakt dobrú náladu. No všetko sa deje tak, akoby sa mi všetky momenty dneska len snívali. Dátum mal predstavovať koniec piatich mesiacov bez Jakuba – v januári nepredstaviteľné. Teraz – easy peasy lemon sqeezy. Samozrejme, nebolo to také jednoduché ako sa mi teraz hovorí. Ono to je tak, ak niekto z vašich najbližších odchádza preč a vy zostávate doma, cítite smútok, pretože budete na všetko „samy“. Úvodzovky evokujú len prvotné pocity z odlúčenia.
Začnem nevýhodami – tých je menej. Veru, z môjho uhlu pohľadu je ich naozaj menej. Okrem toho, že sa s partnerom nemôžete vidieť a rozprávať z tváre do tváre, objať a pobozkať v tom žiadne nevýhody nevidím. Opravte ma ak sa mýlim, ale naozaj tých pár mesiacov sa v dnešnej dobe dá vydržať aj na sociálnych sieťach. My sme textovú komunikáciu riešili natáčaním sa pri rozprávaní jednotlivých informácii. Bola to príjemná zmena a vždy som sa tešila na jeho ďalší „vlog“ – tak znel náš krycí názov. Hlasové komunikácie mi evokovali pocit telefonovania a zdieľaním aj toho, čo by ste nemuseli sme boli k sebe rovnako blízko počas celého programu. Plus tým, že o pár mesiacov sa ideme brať sme museli s mnohými vecami počkať až do dnešných dní.
Výhody – tých ani nie tak pre mňa ako pre Kuba bolo nespočetne veľa. Slovami neopísateľná skúsenosť, kedy človek spozná vlastné hranice, inú kultúru, jazyk, ľudí z rôznych kútov. Sama som takú príležitosť dostala, takže o to väčšia bola moja podpora. Ale s úprimnosťou priznávam, že keď sa blížil dátum jeho odchodu, bola som čím ďalej tým viac smutná a predstavovala som si aké na nič to bez Jakuba bude. Okrem toho bol mrazivý január, ja som mala zapálené nosné dutiny a každých dvanásť hodín som jedla antibiotiká. Celý tento mesiac sa niesol v podobnom duchu. Opúšťala som sa, každý týždeň som plakala kvôli tomu ako veľmi osamelo som sa cítila. Kubo mal svoj život, ja svoj a nadobúdala som pocit, že sa vzďaľujeme, pretože nie sme súčasťou každodenného života toho druhého. Ako to u nás býva zvykom, všetko pekne vyústilo do menšej hádky, kedy sme si vysvetlili, že to takto nejde a komunikáciu musíme zintenzívniť (a ja musím prestať byť taká citlivka). A tak som sa vzchopila a začala hľadať všetky výhody toho, že som tu sama – ako pred tromi rokmi. Zašla do knižnice a požičala si niekoľko kníh naraz. Nezostalo to len pri čítaní, začala som kresliť, učiť sa nový jazyk – ani jedno mi dlho nevydržalo, dopozerala som obľúbené seriáli, začala vymýšľať nové outfity, navštevovať viac moje sestry (som dosť introvertný typ, takže slová sestry berte zároveň aj ako najlepšie kamošky), videla som ľudí, na ktorých som nemala predtým veľa času, plánovala svadbu, zlepšovala svoju angličtinu a prácu si brala permanentne domov, tešila sa z Jakubových cestovateľských zážitkov alebo fotografii. V skratke – robila som veci, na ktoré som predtým nemala toľko času, pretože som ho radšej trávila s ním.
Neviem či to vnímam len ja tak, ale viacero mojich kamarátok mi pri téme odpovedalo, že by „svojho“ nikam určite nepustili na takú dobu ak by tam nešli s ním alebo naopak, keby sa taká príležitosť naskytla im, určite by ich chlapec nepustil. S hrdosťou v hlase ako veľmi ich musia milovať. A nie je láska pravý opak? Obetovať vlastné pohodlie pre dobro toho druhého? Nechápte ma zle, určite sa tu nechcem hrať na super úžasnú, že som Jakuba práve naopak, v programe podporovala. Sú vzťahy, ktoré fungujú „na diaľku“ počas celého štúdia – vtedy verím, že taká situácia nie je závideniahodná pre polovičku, ktorá zostala (kvasiť) doma.
Preto by som to celé ukončila - určite neváhajte. Otázku či to vzťah vydrží sme si kládli aj my, ale teraz mi to príde smiešne. Aj keď plánujete svadbu a horia vám termíny, tak do toho choďte. Kedy bude mať ten druhý takú veľkú príležitosť zadarmo vyskúšať štúdium v zahraničí? Ego alebo žiarlivosť odložte alebo eliminujte na minimum, bolo by odo mňa veľmi sebecké, keby som trvala na tom, aby nikam nešiel len z dôvodu, že doma necháva svoje dievča. Je to potom veľmi plytké vnímanie vzťahu.
Z pohľadu toho, kto odišiel
Erazmus rovná sa sranda, cestovanie a užívanie si voľného cestovateľského života študenta, no nie? Naopak. Pre mňa bola skúsenosť Erazmus plus všetko len nie vyššie uvedené veci...
Veľa termínov na odovzdávanie zadaní a iných školských aktivít mi zabral skoro všetok voľný čas. Iba vďaka Alžbet ma posúval motor vo mne vpred, kedy si konečne pošleme svoj ďalší vlog alebo hlasovú správu a konečne ju uvidím cez video hovor. Neviem si predstaviť, ako to moja babka a dedo vydržali. Dedo bol totiž odcestovaný v Afrike a ich jediný kontakt bol v podobe mesačného telefonátu, ktorý sa odohrával na pošte a aj na ten telefonát museli čakať viac ako hodinu. Celkom iný pohľad na svet, ak sa nedá instantne zavolať hocikomu, komu chcete, však?
Ako Alžbet spomenula, január bol dosť problémový. Hádky o tom, prečo s ňou netrávim viac času na sociálnych sieťach boli časté. Ostala na Slovensku sama a ja som sa nevedel vcítiť do jej kože, pretože som mal okolo seba nový priateľov a samota v januári pre mňa nebola najväčší problém. Nemyslite si, že by mi nechýbala to nie, no keď máte okolo seba nové tváre a stále máte nejakú prácu zo školy, čas vám ubieha rýchlejšie.
Odluka od snúbenice bola ťažká, všetko to bolo náročné, ale bez jednej veci by som to ťažko zvládol. Modlitba. Uvedomil som si, že pri tých najťažších chvíľach, keď boli sklamania a hádky, tak som sa vždy obracal na Boha s modlitbou ako danú situáciu vyriešiť. Ak som mal veľa práce zo školy a nejako som Alžbet zranil, tak mi vždy pomohol 5 minútový rozhovor s Bohom pred spaním o všetkom čo som zažil. Aj moja viera sa posilnila. Asi to je tým, že Španielsko je veriaca krajina a kaplnky boli v každej budove v kampuse. Chodilo tam veľa mladých. A po mesiaci som nepociťoval ten pocit ako na Slovensku, že by som sa hanbil za to, že som kresťan. Cítil som, akoby tam vieru viac prežívali. Preto som sa teraz viac hrdý na to, že som kresťan.
Celý pobyt cez Erazmus mal úskalia v našom vzťahu, ale zvládli sme to a som za to rád. Malo to aj výhody a skúsenosti na nezaplatenie, za ktoré som vďačný: zlepšenie anglického jazyka, vyskúšanie si bývať sám a sám hospodáriť s peniazmi a samozrejme nový systém školy, ktorý by som nezažil, ak by som nešiel.
