Do mestečka San Giorgio a Cremano sme dorazili okolo pol dvanástej. K obedu sa ani neschyľovalo, a tak som pár hodín strávila v centre pre mladých. Pomáhala som účastníkom projektu Mediterranean Diet s nejakými technickými vecami – strihanie videa alebo práca s fotkami, a popri tom som si robila nejaké zábery do filmu. Keď sa mi zdalo, že obed je už naozaj v nedohľadne, tak sa objavili lasagne. Pravé talianske. Páni, to vám bolo dobré (akurát že kultúra stolovania tu veľmi miesto nemala – nikto si nerobil ťažkú hlavu s omrvinkami a odpadkami...).
Okolo tretej som zistila, čo je to Circumvesuviana. Akýsi medzimestský vlak nás doviezol do centra Neapola a miestne ‘metro’ (ktoré ale metro vlastne nie je)je naozaj zážitok. Nie práve najčistejšie ulice mesta pod Vezuvom podporujú chaotický a neusporiadaný vzhľad celkovej oblasti. V malej uličke sa však skrýva veľmi pekné dielo – Opera don Calabrio. V priestoroch tohto domu budú v júni bývať dobrovoľníci, ktorých úlohou bude vyčistiť Piazza Bellini.
Nakoniec sme sa predsa dostali kvázi do centra. Na Piazza Bellini som si dala asi zatiaľ najdrahšie pivo v živote (malé pivo 3e – ja viem, normálna cena na centrum, ešte by som mala byť rada, ale predsa) a v úplne úplnom centre som ochutnala pravé neapolské sfogliatelle – zákusok z nejakého sladkého cesta plnený ricottou a sladkým kandizovaným ovocím. Celkom dobré, dovolím si tvrdiť, ale vraj najlepšie bývajú ráno s pohárom espressa alebo cappucina.
Len tak viac-menej naslepo sme skúmali uličky, ktoré mi niečím pripomínali New York. História mesta je naozaj úchvatná, no vychutnať si ju v dave ľudí je takmer nemožné. Trúbenie áut a motoriek sa mieša s rôznymi jazykmi a pripomína Babylon. Turista ale aj domáci musí tu byť vždy v strehu. Štvor či dvojkolesové tátoše sú rozhodne na koni a na cestách neexistujú žiadne pravidlá. Ako teda Neapolčania robia vodičák? Nedostanem odpoveď, lebo to vraj nikto nevie, ale čo vedia je to, že poistka – či už pre človeka alebo pre auto – je naozaj drahá. Havárie sú na dennom poriadku a napriek tomu sa divím, že ich (vzhľadom na štýl jazdy a premávku)je celkom málo.
Niekoľko hradov popri pobreží vytvára zaujímavý kontrast s modernými loďami a električkami. Večer sa vraciame do San Giorga pomerne unavení, no deň sa zďaleka neskončil. O deviatej sa ešte iba večeria a noc je ešte mladá – víno, hudba, rozhovory, to všetko vytvára príjemnú podvečernú atmosféru.
