Nechcem byť rasista, ani hádzať všetkých do jedného vreca. Len chcem opísať niekoľko príhod.
V pondelok som mala v práci voľno a hrala som sa na turistu. Vychutnala som si vatikánske múzeá, na ktoré som ráno čakala v rade asi hodinu a pol. Počas tohto príjemne pokojne stráveného času ma najmenej tridsaťkrát oslovili, či nemám záujem o sprievodcu v takom a takom jazyku, či nechcem 'skip the line' za enormnú sumu. Nie, thanks for offer, počkám si. Napriek tomu neprestali. Dvadsať pohľadníc za jedno euro, magnety za euro, prívesky za euro. Ceny nie zlé, ale tá neodbytnosť...
To by však nebol dôvod na písanie tohto blogu. Motivovala ma udalosť pri Fontáne di Trevi. Kto ste tam boli tak viete, že je tam taker vždy hlava na hlave - proste plno. A pomedzi turistov pobehujú tí starí známi s polarodimi či malými tlačiarničkami ponúkajúc vám jedinečnú fotku len za päť eur.
Na mňa to neskúšali, vidiac že mám v ruke svoju zrkadlovku, no doplatila na nich jedna staršia pani. Zrejme prišla na výlet s rodinou. Konečne sa predrala až k fontáne a sadla si na kraj ukazujúc pritom svojim príbuzným, že chce, aby ju odfotili. Toto jej gesto šikovne zneužil istý majiteľ polaroidu a pani, ktorá pózovala do úplne iného fotoaparátu, cvakol.
A je to tu. Prišiel za ňou s fotografiou v ruke a domáhal sa svojich piatich eur. Vraj ona na neho kývala rukou, aby ju odfotil. Pani nevediac čo má robiť dala mu drobné z peňaženky. Očividne to však nebolo dosť, lebo do nej ďalších päť minút dobiedzal, kým nenašla niekde na spodku tašky aj chýbajúce eurá. Naštvaná pani sa dvihla a s fotkou v ruke odišla. A on sa vybral hľadať ďalšiu obeť.
Očividne je údelom starých ľudí nechať sa okrádať a vydierať. Stačilo, aby si pani fotku nevzala a odišla. Nemal žiadnu zmluvu, bloček ani jej súhlas. Nemala však dosť odvahy (či nervov), aby to nechala tak.
Dobrá rada na záver: nenechajte sa nimi presvedčiť. Sú rýchli. Sú smelí. A sú dotieraví. Majte vlastný rozum.
