Keď ma vo štvrtok večer zavolali priatelia do mesta na Imaginácie 2012, chvíľu (dosť dlhú) som rozmýšľala, či vlastne pôjdem. Povedala som si však, že pre mňa ako fotografa to môže byť skvelá príležitosť urobiť pár záberov a tak som prekonala svoju lenivosť a hoci s oneskorením, ale predsa, som dorazila na Hlavnú.
V dave ľudí som konečne našla našu partiu a ochotný dobrovoľník(veľká vďaka :)! ) ma dvihol na plecia, aby som niečo videla a niečo nafotila. Výsledok stál za to. Očarená vystúpeniami artistov, skvelým osvetlením a myšlienkou celého projektu som si kultúrny zážitok zopakovala aj včera. S tým rozdielom, že už som presne vedela, kam sa treba kedy postaviť a zábery sa mi robili oveľa jednoduchšie.
Celé podujatie ma oslovilo okrem iného jednou vecou. Zadarmo prinieslo do mesta fantáziu, kultúru, donútilo ľudí zamyslieť sa a vrátiť sa do detských čias, keď očarení cirkusom alebo artistami zatajovali dych. Presne takto sa cítili aj včera. Historickí šermiari priniesli so sebou nádych stredoveku a naopak, svetelní tanečníci nás vrátili do moderného sveta. Hlavnými rozprávačmi celého príbehu sú ale artisti a mímovia, ktorí svojím umením a vtipom zaujali všetkých.
Čo však najviac zaujalo mňa bolo svetlo a jeho prepojenie s predstavením. Svetlom dokázali organizátori oživiť srdce Košíc - Dóm sv. Alžbety. Práve vďaka svetlu sa toto srdce na chvíľu rozbúchalo. Bum-bum, bum-bum, bum-bum...svetlo-tma, svetlo-tma, svetlo-tma...to srdce bije...
A ešte most...most postavený bez jediného klinca, uzla alebo lana...most, ktorý symbolizoval prepojenie...
Svet sa na chvíľu zastavil, keď sme spoločne pozorovali artistov na stuhách alebo toho, čo ponad fontánu prechádzal na slackline. Bol síce istený, ale padnúť by ho nechcel vidieť nikto z nás. Svoju púť ukončil na fasáde štátneho divadla, kde šou predviedli scénickí tanečníci. Kombinácia svetla a tanca vytvorila atmosféru, na ktorú sa nezabúda. A ešte očarujúci záver - svietiace balóny, ktoré po vypustení vytvorili súhvezdie Cassovia.
Musím sa priznať, už dlho ma žiaden projekt takto príjemne neprekvapil. Dokonca natoľko, že som si ho pozrela dvakrát a dnes ma to lákalo znova. Zvíťazila však únava a množstvo fotografií čakajúcich na spracovanie. Ale tentokrát sa nesťažujem.
