Poviete si, že na slovenský film a ešte k tomu dokumentárny sa vôbec neoplatí chodiť do kina. Oponujem vám. Tento za to naozaj stojí. Ponúka tradično-netradičný pohľad na pálčivú otázku rómskej komunity na Slovensku.
V hlavnej úlohe sa tu predstaví farár zo Žakoviec Maroš Kuffa, ktorý sa už niekoľko desiatok rokov venuje väzňom, kriminálnikom a prostitúkam v Ištitúte Krista Veľkňaza už v spomínanej dedine. A aby toho nebolo málo, od roku 2010 sa venuje aj Rómom v osadách pri Huncovciach a Veľkej Lomnici. „Nemilujte ľudí podľa zásluh, ale podľa ich potrieb," hovorí Kuffa vo filme. Ľahko povedať, ťažšie žiť. Veď má pravdu, každý vraví, že Rómovia by mali pracovať, ale kto im dá prácu?
Nechcem Rómov ospravedlňovať, je pravdou, že za mnohé si môžu aj sami. A mnohé majú aj v povahe. ,,Farár povedal, že nám pomôže, tak nám musí dať," povedal jeden z rómskych protagonistov. ,,Budem sa modliť, o to sa nebojte, len nech dom stojí," dodáva ďalší. A farár príde, dá a postaví. Nie je to tak trochu podporovanie ich životoného štýlu čakania na pomoc od ostatných?
Povedzme si pravdu, niektorí to tak určite berú. Pre iných to však môže byť prvou známkou záujmu o ich situáciu. Farár im dá nie len novú posteľ, ale vezme ich na búračku, kde môžu pracovať. Farár im privezie nábytok, ale musia si zaplatiť benzín.
Pretvárať Rómov na náš obraz nemá zmysel. Nie sú takí, nebudeme si klamať. Tadiaľ cesta nevedie. Kuffa to vyjadril ozaj dobre: ,,Musí tu s nimi niekto žiť, a potom aj zomrieť, aby to pochopili." Musia sa naučiť nezávidieť, pracovať, želať si dobre, študovať, šetriť. A to je beh na dlhé trate.
Tak o čom je vlastne tento film? O veľkej láske človeka k blížnemu svojmu. O pomoci tam, kde je potrebná a odmietame ju poskytnúť. O nechuti a sklamaniach. Jednoducho o živote. V rómskej osade.
