Plány mi však značne pozmenil ujo šofér. Potom, ako som si desať minút ešte odsedela na autobusovej stanici, konečne prišiel. Podotýkam, autobus tu mal asi 15 minútovú prestávku. Spolu s asi pätnástimi ďalšími cestujúcimi som si pripravila doklady a drobné na lístok, keď sa šofér vyklonil a zahlásil: ,,Vážení, som plný, nikoho nikoho neberiem, o 9:20 vám ide ďalší bus.“
Nejako som nedokázala pochopiť, čo hovorí. Plný? Nikoho neberie? Veď v autobuse ešte nikto nestál, akurát miesta na sedenie boli obsadené. Vedľa mňa stojaci chalan poukázal práve na túto skutočnosť – nám to nevadí, my aj postojíme, na čo mu šofér zakontroval – ja cez Donovaly na stojáka nikoho nevezmem. ,,Tak si sadneme na zem alebo na schody,“ dodal študent. ,,Povedal som, že vás neberiem, nechcem dostať pokutu“, odpovedal šofér. ,,O 9:20 vám ide ďalší,“ dodal. Už som to nevydržala a ozvala som sa: ,,Čo mám z toho, že o 9.20 mi ide ďalší, keď nestihnem vlak v Ružomberku, na ktorý mám už kúpený lístok?“ ,,A ja v Mikuláši musím ešte raz prestupovať a potom nestihnem ani ďalší prípoj,“ pridala sa ku mne staršia pani z taškami. ,,Povedal som, neberiem vás,“ ukončil debatu šofér, zavrel dvere a odišiel.
Stála som na nástupišti s nervami v koncoch. Ujo šofér nabúral moje plány. Nechápem, cez Donovaly som predsa už ‘na stojáka’ párkrát išla a nikto s tým nikdy problém nemal. No nič, stávajú sa aj horšie veci. Zaujala ma jedna rehoľná sestra. Neozvala sa, hoci sa určite tiež ponáhľala. Jednoducho s pokojom vytiahla telefón, niekomu zavolala, počkala na ďalší spoj a teraz cestuje v tom istom autobuse, v ktorom práve sedím.
Ja som zavolala mamke, že príde neskôr, ale že ma to štve, tak ma poslala na cappucino. Išla som, ale staničná cukráreň nemá o konzistencii dobrého cappucina ani poňatia, takže najbližšie stavím na punčový rez. Prečítala som si Život (sklamaná, možno jeden-dva dobré články), potom som prešla na týždeň(začnem si ho kupovať častejšie, fakt dobré veci!) a po pol hodine v autobuse som zistila, že tento má Wi-fi free Zone. Neodolala som teda a rozhodla som sa zvečniť môj dnešný cestovateľský zážitok. Ako vždy, opäť sa mi potvrdzuje známy fakt – radšej mám vlaky! (Spomínala som, že mi v autobuse býva zle? :D)
