Písmo:
A-
|
A+
Na oknách vietor praská.
Srdce z bolestí sa vyzlieka.
Slová prosté, i prostá láska,
i túžba po čomkoľvek je už ďaleká.
Koľký večer sedíme zamĺknutí?
Koľký sen každú noc ma bolí?
To nespýtaš sa, duša sama zamknutá.
Spolu boli sme, a predsa osamelí sme boli.
Večer čo večer striasa ma žiaľ.
A beznádej taká veľká a krutá odišla.
Na opačnej strane brehu si stál.
Už nepoviem nič, život povymýšľa.
(7.6.2002)
