Písmo:
A-
|
A+
Vlastne - už sa s tebou nepotrebujem rozprávať. Už nie je o čom. Game over.
Cítiš to, ja viem. Preto ma jeden deň so slzami v očiach prosíš o poslednú poslednú šancu, najposlednejšiu z posledných, a ďalší deň mi povieš, že ak sa necítim šťastne, ...
Nedopovieš. Vo vzduchu ostanú visieť iba tri bodky v tvojom hlase, a ja si domýšľam.
A vymýšľam.
Vymyslela som. Rozhodla za teba. To vieš tiež. Preto sa zatajuješ, nedvíhaš, tváriš sa, že spíš, a potom si ako med, len ťa natrieť na chlieb a zjesť.
Raz, keď vyrastiem a budem taká veľká, aby som dokázala zniesť svoju slobodu, raz ti poviem, ako veľa si ma naučil a čo všetko si mi vzal.
