Pohľad, dotyk, teplo, tichý bozk a nežné pohladenie zabíja strach a neistotu, vonku sú čierne hviezdy a biele nebo, smiech a zimomriavky, ktoré naskakujú v pravidelných intervaloch medzi piatou a desiatou minútou,
hudba, pri ktorej si myslím, toto si musím zapamätať, aby som si mohla tento okamih vybaviť, keď ju budem znovu počuť, mimochodom, málokedy sa to stane, je iba jedna pieseň plná spomienok na inú zimu, iné zimomriavky a tú istú lásku,
horúci dych a tiché slová, dotyky plné spomienok, je to staré a nové zároveň, známe, nostalgické, s modrým nádychom,
stále častejšie premýšľam o tom, že láska sa vrátila, len sme to ešte nezbadali, sedem hygienických vreckoviek, chuť žuvačiek, rovnakých ako pred rokmi, znovu vlna spomienok, objatie a teplo, teplo rúk, pevná hruď a mocný stisk paží okolo môjho drieku, odnesiem si v nose tvoju vôňu,
zavriem oči a predstavujem si, že sa vrátil čas a všetko je opäť tak, ako má byť, prirodzené, krásne, elektrizujúce, ticho, teplo rúk, už len počkať na ten okamih, keď to povie,
mlčí,
nie je včera, nie je zajtra, nič nie je dôležité, v hlave mi víria myšlienky, spomienky, slová, vyznania, nemôžem to teraz povedať, tak sa zhlboka nadýchne a povie niečo, čo si už nepamätám, a vytrhnem si z toho iba slovko navždy a použijem ho vo vlastnom vyznaní, vo vzduchu akoby ostala visieť už len jedna otázka: Toto je tá chvíľa?
Objavujú sa výčitky, bože, vari ja mám ešte nejaké svedomie,
posledný dotyk, teplo, ktoré sa rýchlo stráca v chladivom modrom svitaní, prečo je brieždenie vždy modré, prečo sa vždy vrátime?
Život prebieha len tak mimochodom, nie je dnes, nie je zajtra, je včera, lebo včera to bola tá chvíľa, lebo ak je to náš osud, znovu sa stretneme a bude to navždy a láska bude bez otázok a obmedzení, bez strachu, čistá, teplá, pulzujúca, prirodzená, krásna, bude navždy.
