Zobudila som sa asi o tretej na príšernú bolesť v krku. Zavzdychala som si od bolesti, Kanji si určite myslel, že sa mi sníva erotický sen :) Ale veď prečo by som spala na jednom vankúši, keď môžem spať na troch? Leteli z postele spolu s perinou naplnenou husacím perím. To bol tiež nápad hodný výborného spánku - dotrepať z domu perovú perinu. Na leto ideálne. Hreje a hreje a hreje. Vedela som, že tento deň bude jeden z "tých". Deň blbec číslo sedemdesiat. (Neviem, ako som prišla na toto číslo, asi asociácia s piesňou Sedemdesiat sukien mala, a predsa sa nevydala. Žeby som nazrela do krištáľovej gule?)
Pri vstávaní som trieskala, čím sa dalo. Nechtiac. Lebo som sa kvôli návšteve snažila byť potichu ako myška. Tak som bola slon v obchode s porcelánom. Aj telku som namiesto tichšie dala hlasnejšie. Šak nech aj Trieskačka dvermi z poschodia nado mnou vie, že haló? už som hore! Pri balení vecí na víkend som tašku vysypala presne štrnásťkrát. Presne. Takže, Mon petit chou, určite som si zabudla polovicu nevyhnutných vecí, tak mi ich budeš musieť požičať.
Začalo pršať. Iste, to som nespôsobila ja. Teda myslím. Veď keď môže mávnutie motýlích krídiel v Brazílii spôsobiť hurikán, prečo by moje trieskanie všetkým možným nemohlo privolať dážď? Možno mám schopnosť pomocou rôznych domácich potrieb vysielať vibrácie privolávajúce dážď...
V autobuse som pokračovala vo svojej úlohe slona v porcelánovom obchode, postúpala som po nohách všetkým v okruhu dva a pol metra. To si dovoľte v preplnenej 61!. A po príchode do práce úspešne pokračujem celý deň.
Privrela som tetu upratovačku do výťahových dverí. Zalomila som kľúčik od kancelárie v zámke. Vyliala som si na stôl kávu a jasné - obliala som čerstvo rozbalené faktúry čakajúce na skenovanie. Zaskakujúc z časti za dovolenkujúcu kolegyňu som jej z počítača vymazala pár vecí. A nie, my nemáme v počítačoch koše. Ani neviem, kam všetky tie veci idú, keď stlačím del a yes.. Musím sa spýtať našich idio špecialistov cez IT. Potom prišiel šéf. Že som mu čerstvo uvarený čaj vyliala na stôl, lebo som sa potkla vo svojich super vyšmatlaných šľapkách, to prejdem mlčaním. Nevedela som ani faktúru vystaviť! Síce to nie je moja starosť a v živote sa bez tejto schopnosti zatiaľ celkom úspešne zaobchádzam, ale ja mám k tomu aj pracovný postup! A ešte aký! Celkom jasný aj s print screenmi. No to si dovoľte nevedieť!
Veci ako zle prepojený hovor, mail s prílohou odoslaný bez prílohy alebo zaseknutá skartovačka ani nespomeniem.
Seeeeeedemdesiat sukien mala, aaaaa predsa sa neeeevydala! Aaaaa ja nemáááááám ani, ani jednu, pýýýýýtajúúúú ma až za Viedňu! Tralalala...
