..náš pápež Ján Pavol II., vlastným menom Karol Wojtyla, človek, ktorý svojím pôsobením na poste hlavy cirkvi urobil veľmi veľa.
Bol konkrétne mne veľmi sympatickým človekom, obdivovala som ho, pretože ovládal množstvo jazykov. Ako malá som už sledovala v televízií jeho slávnostné omše i príhovory hlavne počas veľkonočných , či vianočných sviatkov. Videla som dokonca i jeho pohreb, veľmi dobre si na to spomínam. Bola sobota, celá rodina sme boli zhruba o polnoci na tetinej oslave, a médiá oznamovali, že pápežova cesta životom sa skončila. Vtedy v noci prebiehalo v rôznych televíziách množstvo dokumentov o jeho pôsobení.. A po tomto dni sa na nedeľných omšiach tak i sto rozoberal životopis Karola Wojtylu. V škole nám dokonca dali riaditeľské voľno, aby sme si mohli ísť pozrieť jeho pohreb domov na TV.
Pre mňa to bolo veľmi smutné, i keď všetci vravia, že zažiť smrť pápeža to nie je každý rok. A od jeho smrti nastal zlom, najprv, či ho vôbec vyhlásia za svätého, potom kto bude jeho nasledovníkom. Začala sa táto otázka veľmi popularizovať.
Mne sa to už prestávalo všetko páčiť, Karol Wojtyla urobil zaslúžené činy pre svet, prečo by nemohol byť vyhlásený za svätého hneď? Potom bývalého pápeža Jána Pavla II. skutočne vyhlásili za svätého a jeho miesto po zvolení získal Joseph Racinger - Benedikt XVI.
Pre mňa je Ján Pavol II. najkrajšou ukážkou na cirkev, pretože jedine on bol v tomto smere naozaj spravodlivým človekom.
