Dnes som bola u lekárky po chorobe na kontrole čakala som v čakárni medzi chorými pacientmi, lekárka prišla ešte k tomu neskoro... Bola som veľmi nervózna, pretože ma čakala dôležitá súťaž - stredoškolská odborná činnosť - krajské kolo. Samozrejme po týždňovej pn - ke zhodnotila, že pri styku s chorým budem mať chorobu znovu naspäť, mám si preto dávať pozor a dnes ešte neísť do školy..
Po príchode domov som čo - to zjedla a utekala na autobus smerom do Košíc, aby som súťaž stihla, nastúpila som na električku, na ktorú som čakala hrozných 15 minút. Krajské kolo začalo otvorením súťaže už o 9.45hod a prezentácia prác bola rýchla. Každý súťažiaci povedal to ,,svoje." Po prezentácii sme všetci čakali na obed, potom na vyhodnotenie, a aby toho čakania nebolo málo čakala som ešte na autobus č.10, ktorý mal prísť o 15minút a meškal ešte 10minút..
Na celoslovenské kolo som síce nepostúpila, ale s dobrým pocitom a diplomom o účasti som odchádzala domov už o 13.30hod.
Najhoršie je, že netrpezlivá som nebola sama, boli sme všetci účastníci...
Najhoršie je čakanie na priateľa, na autobus, na ráno, na nový deň... Nikomu neprajem netrpezlivosť, pretože je to, to najhoršie, čo nás môže počas dňa stretnúť...
