No zlom nastal mojím príchodom do lavice strednej školy. Ako trieda sme dostali vraj ,,najhoršiu profesorku SLJ." V skutočnosti si naša slovenčinárka vybudovala rešpekt, prostredníctvom ktorého sa každý bál prísť na hodinu neprezutí, nepripravení, či bez akejkoľvek učebnej pomôcky. Začala som sa preto učiť, čítať všetko ,,povinné čítanie" a celkovo pristupovať k tejto vyučovacej hodine zodpovedne. Samozrejme moja snaha sa odrazila aj na polročnom vysvedčení, na ktorom som čakala výbornú známku.
Pri riešení domácej úlohy ,,básnickým črevom" som sa chtiac-nechtiac dostala do časopisu, kde pracujem, ako redaktorka už štvrtý rok:-)
Stretla som sa s vedením školy, mnohými profesormi a zamestnancami školy zoči-voči, aby som s nimi spravila rôzne ankety charakteru: Noví profesori pod lupou, Vianočná, Veľkonočná, Prvo-aprílová anketa..
Cez ankety som sa dostala až k písaniu vlastnej tvorby, reportáží z rôznych mimoškolských aktivít a recenzie. Kritiky mi dodnes nerezonujú, pretože nerada kritizujem ľudí za ich prácu. Je to záležitosť môjho osobného vnútra - neviem a nechcem uraziť človeka ani v podvedomí.
Prečo píšem o živote môjho malého ,,ja" redaktorky? A článku som dala názov ,,KNIHY?"
Prostredníctvom písania som si vybudovala záľubu rada čítať. Jednak, pretože som sa potrebovala inšpirovať, neustále sa zdokonaľovať v pravopise, formulovaniu jednodtlivých slovných spojení, či rozvíjať informatívnu a vzdelávaciu stránku samej seba.
Veľmi rada strávim čas pri autobiografickej knihe o úspešných ženách, ktoré svojou dobrovoľnou činnosťou zmenili svej. Rezonujú mi taktiež aktuality a skutočné príbehy z bežného života. Mala som možnosť prečítať si publikáciu - Upálená zaživa, taktiež dielo Zmrzačená. Upálená za živa - opisuje príbeh ženy, ktorá nemá vo svete žiadne práva, jej povinnosťou je len rodiť deti, ale pozor ,,len chlapcov," prečo sa dozviete ak po knihe siahnete. Zmrzačená - autobiografia ženy, opisujúcej jej nikdy nenaplnený sexuálny život po podstúpení ženskej obriezky ako malého dievčatka.. Obe knihy ma natoľko poznačili, že som sa začala zaujímať o cudzie kultúry a život v odlišných krajinách od slovanských národov.
Chcela by som preto krátkou dejovou líniou inšpirovať novodobé čitateľky k tomu, aby sa nebáli zahodiť romány červenej knižnice a siahli po skutočných publikáciách, ktoré pochádzajú z myšlienok skutočných smutných i veselých stránok dnešnej uponáhľanej doby.
