..vidím hrozné počasie. Nemám rada mokro a zamračené, pýtam sa toto je jar?? Samozrejme, že nie pripomína mi to skôr jeseň.
Koľkokrát sa pozriem von oknom doma, vidím ľudí pobehujúcich po ulici s dáždnikom, večne ponáhľajúcich sa do svojich teplých domácností.
Okno je môj verný kamarát v škole, toľkokrát ho otvorím, aby do triedy prenikol čistý vzduch. Už celé štyri roky na strednej sedím pri okne a radiátore zároveň. Mám veľmi rada slniečko, aj keď ma každý prosí (pretože sedím najbližšie) o zatiahnutie roliet, pri preniknutí nepatrného množstva slnečného svetla. Cez prestávku okno znova otvorím a pozorujem ľudí na prechádzke so psíkmi v parku, prírodu, hlásim počasie, aby každý v triede vedel, ako je vonku:-)
Svetlo.. Koľkokrát ráno vstávame a zobúdza nás práve ono - slnko. Ja si vždy pri rannom zobúdzaní nasadím moje dioptrické okuliare, aby som videla krajší svet. Je to len raz za deň, tento rituál absolvujem len jedenkrát. Večer si svoje okuliare skladám a rozmýšľam, či tento deň stál za to.
