Druhou ženou v poradí je taktiež pre zmenu moja profesorka matematiky, Martina. Nie preto, že je na druhom mieste, hneď po Zuzane, ale aj táto osôbka ma do istej miery ovplyvnila. Predovšetkým mala na starosti chod Žiackej školskej rady, pre ktorú som pracovala a vedela veľmi dobre viesť kolektív žiakov k tomu, aby jej vyjadrili svoju spätnú väzbu, či dané učivo pochopili, vedia ho podať svojimi slovami, vyriešiť elementárne, či primitívne úlohy na danú problematiku.
Každého žiaka vedela odhadnúť akú známku mu vie ponúknuť nie napriek známkam, ktoré mala zaznačené vo svojom učiteľskom zápisníku, ale podľa úrovne na akú tento predmet ovláda. Počas maturitného ročníka bola matematika voliteľným predmetom aj z hľadiska návštevy vyučovacích hodín počas týždňa aj z pohľadu maturitného predmetu. Martina nás však viedla k tomu slovami: ,,Nikdy neviete, kedy sa vám maturita z matematiky zíjde, čo ak sa rozhodnete študovať ďalšiu školu a práve tento predmet vám bude chýbať?“
Veľmi nerada som sa na tú matiku odhodlala, od základnej som mala však problém s logikou, učivo týkajúce sa tematického plánu som zvládala, no akékoľvek logické úlohy mi nikdy nešli. Preto mi vravela: ,,Aďa ty musíš rátať v stresových situáciách, o polnoci, skoro ráno – vstaneš a počítaj!“ Pretože ja som mala neuveriteľný problém, keď bola písomka, pri tabuli som to vedela, ale písomku som nikdy nenapísala dobre. Voliteľnú matematiku som si v štvrtom ročníku dala, ale bola to jedna hodina týždenne, čo sa nestíhalo nič preberať, preto bolo dosť práce na doma. No skúsila som to, kvôli slovám Martiny: ,,Zvládneš to!“
A tak som sa odhodlala na písomnú maturitu a spravila som ju presne na 33,33%, ktoré boli potrebné k ústnej skúške, ktorú som už obhájila na výbornú. Aj keď to bolo najmenej zo všetkých študentov na celej škole (bolo nás 8žiakov, len toľkí sme sa na tú matematiku odhodlali) bola som šťastná, pretože mi pani matematikárka verilaJ
