Smrť je prirodzenou súčasťou života. Nikto z nás nevie, koľko dní, ani len rokov, tu má vymerané. Nikto si svoj život nevie predĺžiť ani o jeden jediný deň. Žiaden elixír mladosti nebol vynájdený. Žiaľ neraz umierajú aj mladí, dokonca malé deti. Neraz športovci či ľudia, ktorí sa snažia žiť zdravo. Nič nie je zárukou. A každý jeden deň je iba dar. Viem o čom hovorím.
Keď som mala dvanásť rokov, jeden potvorský vírus si sadol aj na mňa. Cez deň som bola v škole, zdravá, večer mi dávali hodinu života. Vírusový zápal srdcového svalu. Srdce dvojnásobne zväčšené. Mojej maminke tvrdo povedali nech je pripravená na všetko. Štyri týždne som nemohla spraviť ani krok. Spávala som v polosede, inak som sa dusila. Rovno z nemocnice ma previezli na Sliač, kde mi dovolili robiť prvé kroky. Jeden zo sto prípadov zostane bez následkov a ja som práve to jedno percento. Odvtedy sa na každý jeden deň pozerám ako na dar od Boha darovaný, v ktorého som vtedy uverila.
Smrť je prirodzenou súčasťou života, netreba sa jej báť, pominuteľnosť treba akceptovať. Život je ako cesta vlakom, v čase narodenia doň človek nastúpi, v čase smrti vystúpi. Niekto sa vezie prvou triedou, niekto druhou, niekto kratšie, iní dlhšie, všetci však jedného dňa budeme musieť vystúpiť. Mnohí hovoria, že cieľ nie je dôležitý, dôležitá je samotná cesta. Podľa mňa je veľmi dôležitý aj cieľ. Kam kráčam? Kde vystúpim? Ak človek má odpoveď na túto otázku, prestáva mať strach zo smrti a z času kedy ten okamih príde.
Dnes sa popri klasickej západnej medicíne dostáva do popredia aj tzv. celostná medicína. Celostná medicína vníma organizmus ako jednotný systém. Po príčinách ochorenia pátra nielen tam, kde sa objaví problém či bolesť. Zdravotné ťažkosti rieši v kontexte celého organizmu. Podstatou celostnej medicíny je posudzovanie zdravotného stavu pacienta v celkových súvislostiach. Organizmus je jeden celok a nedokonalá činnosť jediného orgánu spôsobuje celú reťaz reakcií. Pri diagnostike a liečbe je preto dôležité nájsť príčinu zdravotnej poruchy, ktorá spôsobila oslabenie ďalších častí organizmu. Nie vždy je miesto, ktoré bolí, prvotnou príčinou ochorenia.
Mám pocit, že naša Zem je chorá. Že trpí. Uvedomila som si to pri satelitných záberoch NASA, ktoré zaznamenali v Číne počas februára dramatický pokles úrovne znečistenia. V Číne sa očistilo ovzdušie v dôsledku obmedzenia leteckej dopravy po rozšírení nákazy. Postavili sme biznis na prvé miesto. V Číne aj celé týždne nevidia oblohu, hviezdy, slnko. Nad sebou majú iba šedý smog. Kvôli biznisu sme zabudli na našu planétu. Ale tá potrebuje dýchať, potrebuje byť zdravá. Človek bez dýchania zahynie, rovnako aj planéta. Ak zahynie naša planéta, zahynieme spolu s ňou. V kontexte celostnej medicíny Zeme, koronavírus hovorí, že niečo sa deje s našou planétou, že jej imunitný systém zlyháva. A tak na mieste nie je strach iba o vlastný život, či životy našich blízkych, ale treba hľadať príčinu „ochorenia Zeme“ a riešiť ju.
Muž zašepkal: „Bože, rozprávaj sa so mnou!“ Vtom zaspieval slávik, lenže muž ho nepočúval. Muž znova zopakoval: „Bože, rozprávaj sa so mnou!“ Začul ozvenu hromu, no nemal preň otvorené uši. Muž sa rozhliadol okolo seba a povedal: „Bože ukáž sa mi!“ Na nebi zablikala hviezda, ale muž ju nevidel. Muž začal kričať: „Bože, ukáž mi zázrak!“ Narodilo sa dieťa, muž však nevnímal pulz života. Vtedy začal plakať a zúfať si: „Bože dotkni sa ma a daj mi vedieť, že si tu so mnou!“ Na plece mu ľahučko sadol motýľ. Muž ho zahnal rukou a sklamaný pokračoval vo svojej ceste, smutný, sám a so srdcom plným strachu...1
_________________________________________________________________________________________________1 z knihy Bruno Ferrero – Ľadovec a piesková duna
