Dve samoty

Z balkóna vidí samé šedé paneláky a tri hlavy vykúkajúce z troch okien. A jednu babičku na balkóne na prízemí. Sleduje okolie, hoci vonku sa vôbec nič nedeje. Chodníky aj trávnik sú úplne prázdne. Babička stojí bez pohnutia a má na sebe ružové šaty. Určite nikoho nečaká. Ľudia, ktorí niekoho čakajú sa zvyčajne tvária nenápadne. Napríklad, Alicin priateľ sa tvári veľmi nenápadne, keď ju čaká. Sedí v kuchyni, niečo varí, alebo si číta a keď príde Alica, povie, že ju už vyzeral z okna. Ona však vidí do jeho okien a vie, že sa nikdy nepozerá. Ale možno je iba veľmi nenápadný. Ani nevie, či sa zvykne tešiť z jej príchodu. „Aha, čo som navaril“, povie keď príde, chytí ju za ruku, odvedie do kuchyne. Ona si hovorí, že snáď varil kvôli nej a poteší sa, aký je milý. Zuzka čaká vždy veľmi nápadne. Keď k nej Alica prichádza, z diaľky vidí dlhé Zuzkine vlasy v okne na dvanástom poschodí a len čo sa priblíži, už k nej z výšky letia kľúče zabalené v igelitovej taške. Keď rozvešiava prádlo, Alica ju zvyčane čaká v obývačke. Zuzka tam má na stole otorený diárik. Celý týždeň rozpísaný kolonku po kolonke a všetko musí vychádzať podľa plánu. Do obývačky príde privítať Zuzkin arabský priateľ Ali, prehodí vtip, ktorému Alica nerozumie, ale zasmeje sa a on na ňu žmurkne. Dnes napríklad vtipkoval tak, že držal v ruke veľký obuvák a za Zuzkiným chrbátom hral, že ju ním mláti. Nezasmiala sa, ale on aj tak žmurkol. Ali žmurká stále, ale málokedy na Zuzku. Alicin priateľ nežmurká na nikoho. Rád sedáva na balkóne, fajčí a sleduje svoje dva kvetináče. Alica nikdy nevie, na čo myslí. Niekedy sa na ňu veľmi pekne pozrie a jej sa zdá, že si v duchu hovorí, ako mu je s ňou dobre, ale on povie: „Chcel by som tretí kvetináč.“ Odpovie, že by sa mu naozaj zišiel a zapáli si cigaretu. Niekedy len tak presedia celé hodiny a ani nevedia, o čom sa rozprávajú. Vôbec nesledujú čas, až večer sa pozrú na hodinky a zistia, že je dosť neskoro. Ľahnú si vedľa seba a on okamžite zaspí. Zo začiatku ich vzťahu sa zvykli takmer do rána rozprávať. Teraz idú rovno spať. V noci ho budieva, lebo kvôli jeho chrápaniu nemôže spať. Zuzka hovorila, že Ali chodieva domov o druhej v noci. Je opitý, vrhne sa na ňu a ona ho nemôže odmietnuť, lebo by ju zbil. A takto je to skoro každú noc. Potom plače, ale veľmi nenápadne, na kraji postele chrbtom k nemu, aby sa nenahneval. Zuzka začala chodiť do kostola. Každý deň. Zuzka dnes povedala, že jej viera v Boha veľmi pomáha a postavila na sporák cestoviny v prášku. Z balkóna Alica sleduje, ako prichádza veľký čierny džíp. Pekné auto, hovorí si. Zaparkuje pod babičkiným balkónom, tá sa však ani nepohne. Nie je naň ani trochu zvedavá. Z iného okna však vykukne nejaký muž. Sleduje džíp. Môžno by také auto chcel, povedala si. Ako jej priateľ. Niekedy spolu idú do predajne áut a hovoria si, ktoré auto by si priali. Teda, ktoré auto by si prial jej priateľ. Väčšinou povie, že by chcel veľký džíp. Vie, že si ho nikdy nekúpi, ale o to viac o takom aute dokáže snívať. Chcel by som takéto auto, povie a nespýta sa jej, aké by chcela ona. Pochvália jeho výber a idú preč. „Dnes by som rada šla za našimi,“ povie mu a on nenamieta. Nikdy na nič nenamieta. Ide teda navštíviť rodičov a cíti sa osamelo. Nič od nej nechce.Zuzka sa doma ide roztrhnúť. Stále upratuje, strihá Alimu nechty, odhadzuje ich do koša a smeti, a aj s nechtami odnáša do kontajnera. Kedysi mu strihala nechty inak, pekne pomaly, dookrúhla a ukladala ich na noviny. Teraz mu ich narýchlo odcvakáva odcvakovačom, nechty lietajú po miestnosti, potom ich dôkladne povysáva a pritom kričí, že je Ali neschopný. Alicin priateľ si strihá nechty sám a potom si ich aj s ostatnými smeťami vynáša von do kontajnera. Keď idú Zuzka s Alim po meste a stretnú jej spolužiaka, ona sa ho bojí čo i len pozdraviť, lebo Ali veľmi žiarli. Čo ak je spolužiak jej milencom?Ali mal tri milenky. Vysoké škaredé blondýnky, tak ich neskôr pomenoval, keď sa o nich Zuzka dozvedela. „Všetky ženy sú kurvy,“ kričal vtedy a rozplakal sa, že chce so Zuzkou desať detí a že si ju chce vziať za ženu. Zuzka tiež plakala. Celé tri mesiace, čo bola od neho odsťahovaná. Keď sa k nemu vrátila, pokúšali sa spolu o dieťa, ale márne. „To Boh zariadil, aby som vtedy nemala dieťa,“ povie.Alicin priateľ nemal nikdy milenky. Niekedy, keď sa zahľadel na iné dievča, prehodil, že nechce žiadnu inú okrem nej. Ona je vraj najúžasnejšia. Vtedy, keď nerozmýšľal nad tretím kvetináčom alebo čiernym džípom. A potom, keď sa do tej inej zrazu zamiloval, bola veľmi nešťastná. Plakala, kričala a chcela zomrieť. Smial sa, lebo smiech podľa neho lieči. Kým sa on chcel vyliečiť, ona plakala, že s ním chce dieťa. Babička naproti na prízemí stále stojí bez pohnutia na balkóne. Alica poťahuje z cigarety a pozerá sa pred seba. Premýšľa, na čo babička stále myslí a či má rodinu, ktorá by ju prišla navštíviť. Počuje, ako začínajú zvoniť kostolné zvony. „Trištvrte na šesť!“, zakričí Zuzka z kuchyne a babička vycúva z balkóna a zmizne v byte. Začína jej byť chladno. „Čo tam toľko robíš?“ Kričí na ňu Zuzka, ale viac ju už nič nezaujíma, lebo v televízii začína telenovela. Telenovely má Zuzka rada a Alicu to neprekapuje. Dofajčieva, chvíľu ešte čaká a vlastne ani nevie na čo. Keď sa pozerá z okna Zuzka, vždy vie načo. Alica nie. Možno len čaká, kým pomaly zaparkuje džíp. Z brány vychádza babička. Alica sleduje jej pomalé kroky. Asi ide do kostola. Vie, že Zuzka už dnes bola. Ale Alimu ani muk. Možno by ju aj zbil.