V tom čase bola ešte zima, tak tesne pred jarou, všetko bolo primrznuté. Chlapi rozmýšľali, ako na to pôjdu. „Lopatami to pôjde ťažko, je to celé zamrznuté,“ povedal majiteľ latríny. Známy dostal nápad, že by to mohli skúsiť s dynamitom. „S tým bude veľa roboty“, povedal chlapík, ktorý tam bol s ním. „Inak to však asi nepôjde,“ povedal ten môj známy. Majiteľ súhlasil. Medzitým, ako zháňali dynamit, chýr o plánovanej metóde čistenia latríny sa rýchlo rozniesol po dedine. Niektorí zvedavci vyšli z domov, a ako inak, neobišlo to ani miestnu krčmu. Mnohí neskrývali úškrnky a poklopkávali si po hlave. Nepostrehli však, že chlapom ide práca od ruky a dynamit už stihli umiestniť pod latrínu. O chvíľu nasledovala poriadna pecka, obsah latríny sa rozletel navôkol. Na jeho mieste ostala vyhĺbená jama, takmer kráter. Keď chlapi položili drevený domček záchoda naspäť, ten tak zapadol do vyhĺbenej jamy po dynamite, že z neho ostala trčať len strecha. Hlavné však bolo, ako povedal môj známy, že latrínu s primrznutým obsahom sa im napokon podarilo vyčistiť. Až...na takú drobnosť. Jej „voňavým obsahom“ bolo po zásahu dynamitom zasiahnuté takmer všetko navôkol, schytal to majiteľ latríny, aj partia vynaliezavých robotníkov :)), a schytali to aj tí, čo sa len škodoradostne prizerali, susedovci z vedľajších domov aj zvedavci z miestnej krčmy, a bola ich tam vtedy takmer polovica dediny... „Tak im treba, asi si mysleli, že boli dostatočne ďaleko,“... dodal môj známy pobavene...
Na túto príhodu, ktorú mi porozprával, som už takmer zabudla. Ani neviem prečo :)), spomenula som si na ňu práve v týchto dňoch pri sledovaní predvolebnej kampane...
