Známemu sa to akosi nepozdávalo. „Sedliacky rozum mi hovorí, že by sme nemali platiť za niečo, čo sa neudialo, čo nebolo. Predstav si situáciu, že za posledných päť rokov v nejakom meste na Slovensku v určitom mesiaci výdatne pršalo, zrážky boli vysoké, no na šiesty rok tam nespadla ani kvapka. No tamojší ľudia musia na šiesty rok „za neexistujúcu dažďovú vodu“ za dané obdobie aj tak zaplatiť. To nevedia vymyslieť vhodnejší systém?", hovorí mi a dodáva: „Aj kamarátom a známym to už začína vadiť. Jeden z nich dokonca navrhol, aby sme spísali petíciu za zrušenie „platenia za nič“... Jeden kamarát to vyriešil tak, že svoj odkvap od verejnej kanalizácie odpojil a dažďovú vodu vypúšťa na vlastný pozemok. Vtedy platiť nemusí. No ani to nie je najlepšie riešenie, lebo najmä na jar ho zvykne zatápať“, zamyslel sa známy. „No takto nezarábame len na stravu, elektrinu, plyn, benzín, a množstvo ďalších vecí, ale ešte aj na niečo, čo vlastne nebolo. Pripadá mi to ako zbytočné zdieranie ľudí. „A ako, vyplatil si to napokon, či nie?“, pýtam sa ho. „Hej, vyplatil, no neviem sa zbaviť pocitu, že som tie peniaze vlastne vyhodil do vetra“, dodal.
