Rozália mala dvoch bratov. Jeden z nich ešte ako mladý zomrel. Druhý brat sa neskôr oženil a z domu odišiel. V rodičovskom dome zostala s rodičmi bývať len ona.
Po nejakom čase k nim na dvor pribudol ďalší obyvateľ. Bol veľký, čierny a prítulný. Každému hneď skočil do náručia, pohodlne sa v ňom uvelebil a priadol. Nečudo, že si ho celá rodina hneď obľúbila. Možno aj preto mu dali ľudské meno Janko. Janko bol veľmi prítulným dedinským kocúrom a vždy keď naňho zavolali, pribehol a nechal sa maznať.
Rozália sa o pár rokov vydala a narodil sa jej syn. Keď synčeka prebaľovala a prihovárala sa mu, kocúr zvykol skočiť cez okno dnu do izby a uprene sa na ňu pozeral. Keď Rozália uložila syna do postieľky, vždy sa prihovorila i kocúrovi. „Poď sem Janko,“ povedala mu milo a natiahla k nemu ruku, aby ho pohladkala. No kocúr k nej už nepribehol ako inokedy, len na ňu čudne zavrčal a vybehol von. Nič také Rozália u žiadnej mačky predtým nezažila, a to sa ich už na dvore u nich vystriedalo mnoho. Aj jej muž si zmenené správanie kocúra všimol, no nikoho nenapadlo venovať tomu pozornosť, veď mali dosť iných starostí.
Jedného dňa išla Rozália vybaviť niečo do mesta. Synčeka nechala doma s mužom. Syn spal spokojne v postieľke a muž sedel vonku na priedomí a niečo stružlikal z dreva. Po chvíli začul z izby akýsi chrapot. Rýchlo vošiel dnu a na to, čo videl, nikdy nezabudne. Kocúr sedel v postieľke na chlapčekovi, labky mal položené na jeho krku a už-už mu chcel doň zahryznúť. Dieťa lapalo po dychu. Muž nestratil duchaprítomnosť, kocúra schmatol a odohnal. Keď sa Rozália vrátila domov, rozrušený jej všetko porozprával. Aj ona sa veľmi preľakla. Okná a dvere na izbe odvtedy začali zatvárať a pri dieťati vždy niekto bol. Rozčúlený muž kocúra zmárnil.
Až po čase si Rozália Jankovo čudné správanie vysvetlila. Prítulná mačka s ľudským menom, ktorú mal každý rád a všetci z rodiny sa s ňou maznali, začala žiarliť. Na niekoho, komu zrazu venovali viac pozornosti a nežností než jej. Vystriehla chvíľu a „soka“ sa rozhodla zabiť. Stačilo pár sekúnd a mohlo sa stať niečo hrozné.
Aj takéto podoby máva žiarlivosť. Zvieracia, no často i tá ľudská. A niekedy sa zdá, akoby medzi nimi ani nebol rozdiel...
