... Písal sa rok 2011, jednou z „udalostí roka“ bolo aj sčítanie ľudu. V rámci neho mali obyvatelia okrem iného uviesť v dotazníkoch aj to, akej sú národnosti.
V jednej z obcí na Gemeri spolu odjakživa nažívali Slováci aj obyvatelia maďarskej národnosti. Žiadna iná národnosť tam nebola, ako sa tetka Farkašovie pamatajú, „veru nikdáj“. Po zozbieraní dotazníkových hárkov nasledovalo sčítanie údajov. Slovák, Maďar, Slovák, Maďar, Slovák, Maďar... Slovák, čoooó? Turek? Ujkovi Gáborovi, ktorý sčítaval, skoro zabehlo. Neveril vlastným očiam. V jednom z dotazníkov sa pri kolónke národnosť naozaj objavilo slovo Turek. Nevídané, neslýchané. Turek, a tu u nás? To nie je možné. Kto to len môže byť? Dedinská vyzvedačská pátračka nedala na seba dlho čakať... Kedysi boli Turci aj tu na Gemeri, to je pravda. Žeby sa niektorý z nich zaplietol a mal tu v obci svojich potomkov? Vedie si tu niekto rodokmeň a z neho vie o svojich tureckých koreňoch? Tetky svojimi vyzvedačskými cestičkami zisťovali, kto to len môže byť, kto v dedine môže mať tú tureckú národnosť. Podozrievali veru kadekoho. Jánosa s veľkým krivým nosom, Matyása s hrubým čiernym obočím a tmavšou pleťou... no každý z nich mal „alibi“... a dobrovoľne priznal, že uviedol svoju národnosť, buď slovenskú alebo maďarskú... To by si neverila, ako vtedy naša dedina ožila...:-)
„A prišli niekedy na to, že si to bol ty?“, nedalo mi neopýtať sa. „Ale kdeže... myslím, že je to pre nich stále záhadou a dodnes netušia, kto je tým dedinským „Turkom“... potmehúdsky sa usmial popod fúz obyvateľ gemerskej obce, ktorý sa na skutočného typického Turka ani len zďaleka nepodobal...
