Ako tak raz Miňo išiel po ulici, vo dvore jedného domu zbadal stáť favorit. Modrý. Brána bola otvorená a na nej nápis: Predám favorit. "Aha, modrý favorit, podobný ako bol ten môj", zaspomínal si Miňo v duchu a kráčal ďalej. Zrazu zastal. Hlavou mu prebleskla Špz- tka, ktorú videl na aute. Bola mu povedomá. "Veď to bolo číslo môjho favoritu", rozmýšľal Miňo. "To nie je možné, veď opravár ho rozobral na súčiastky", nedalo mu a vrátil sa z konca ulice k spomínanému domu. Nakukol na dvor a ešte raz sa pozrel na číslo Špz- tky na favorite. "Dofrasa, však to je moje auto", uvedomil si a v duchu mu už prebehla myšlienka: "No počkaj opravár, veď ja ti ukážem... že vraj len na súčiastky". "Dobrý deň, pozerám, že máte na predaj favorit", prihovoril sa Miňo majiteľovi auta. "Hej, predávam ho", majiteľ mu na to. Miňo si auto chvíľu prezeral. Bolo nanovo nalakované a naleštené. "Aha, tu je odraté operadlo, a tu pri autorádiu malý škrabanec", overoval si v duchu, že favorit je naozaj ten, ktorý ešte pred necelým polrokom vlastnil on a o ktorom opravár tvrdil, že sa už nedá opraviť. "A za koľko ho predávate?", opýtal sa. "Za šestnásť tisíc (korún)", povedal majiteľ. "Tak ja som ho dal za päť tisíc na súčiastky, a hľa, ako zrazu stúpla jeho hodnota:-)", zamrmlal Miňo. "A nespustíte niečo z ceny?" "Nie, nie", krútil hlavou majiteľ, "ja som ho kúpil tiež za šestnásťtisíc, tak na tom nechcem prerobiť. Pred mesiacom som si však kúpil nové auto a tak mi už toto netreba". "Tak dobre, kúpim ho", povedal Miňo a o pár dní už favorit parkoval pred jeho domom.
O niekoľko dní zastal Miňo s favoritom pred domom opravára. "Dobrý deň pán opravár, idem okolo, tak sa vám chcem pochváliť s mojím autom, ktoré som si nedávno kúpil. Keď sa už ten môj starý favorit nedal opraviť, tak som si kúpil iný. Veď viete, ako mi to moje autíčko prirástol k srdcu, ale čo už, keď sa s ním už nič nedalo robiť, len rozobrať na súčiastky. Predstavte si, tohto favorita som kúpil od jedného pána tu v meste", ukazoval Miňo na zaparkované auto. Ten si nedávno kúpil nové auto a tak už tohto modrého tátoša nepotreboval. Povedal mi, že je vo veľmi dobrom stave, prešlo generálnou opravou, má vymenený motor, nové pneumatiky, je nanovo nalakované, takmer ako nové. Ten človek, ktorý ho takto krásne naleštil a nadupal, musí byť veľmi šikovný, že?", hovoril Miňo a v duchu si vychutnával pohľad na opravárov ťažko opísateľný výraz a farbu tváre...
