Váza bola dosť drahá a keďže ju rozbil, musel ju zaplatiť. Peniaze na ďalšiu vázu už nemal. Predavačke preto povedal, že si vázu zoberie a doma ju zlepí. „Dobre“, povedala predavačka a začala vázu baliť. Známy si ešte obzeral tovar na poličkách a nevšimol si, ako starostlivá predavačka rozbitú vázu zabalila. Zaplatil za tovar a odišiel. Lepiť sa mu ju však nechcelo a tak mu v hlave skrsol „originálny“ nápad. Zrejme bol už trochu "pod parou", veď ťažko uveriť, že by „niečo také“ napadlo niekoho za triezva... Aj keď, jeden nikdy nevie. Krabicu doma zabalil do lesklého farebného papiera a previazal efektnou stuhou.
Prišiel k priateľke, zablahoželal jej k narodeninám a... urobil pohyb, že sa akože potkol na koberci a spadol aj so zabaleným darčekom na zem. (Váza sa „akože vtedy“ rozbila). Priateľke sa začal veľmi ospravedlňovať, že ho to mrzí a pod. „Čo už, nevadí“, povedala a začala rozbaľovať krabicu. Zrazu sa však zarazila a neveriacky hľadela na obsah krabice... Jednotlivé rozbité kúsky vázy v nej boli zabalené každý zvlášť v osobitnom papieri...
P.S.: Kiežby sa takto ľahko dali prekuknúť všetky klamstvá na svete, vrátane tých predvolebných...:-))
