Treska a dva rožky

V bufete boli stoly, ako sa hovorí, na stojáka. Jožo prišiel k voľnému stolu, položil naň tresku s rožkami a išiel si ešte kúpiť niečo na pitie. Keď sa vracal k stolu, zbadal, ako mu jeho tresku začal jesť nejaký neznámy týpek. Vošla doňho zlosť. "No počkaj, tak ty si sa ulakomil na cudzie jedlo?", pomyslel si v duchu. Vrátil sa k pultu, vypýtal si ešte jednu lyžičku a prišiel k stolu. Postavil sa vedľa týpka a svoju lyžicu zaboril do tresky, ktorú týpek jedol. Začal ju jesť spolu s ním. Týpek preglgol, nabral si ešte jedno sústo, zjedol ho, potom čudne pozrel na Joža, položil lyžicu a odišiel. Jožo s pocitom zadosťučinenia dojedol tresku aj s rožkom, ktorý tam týpek nechal. Potom sa nahol po tašku, ktorú si zakvačil na lavicu. Tašky však nebolo. Otočil sa a... tašku zbadal pri susednom stole. A pri nej na stole tresku a dva nedotknuté rožky. Na chvíľu sa mu v hlave "pretočili hodinky". Vtom mu došlo, že si pomýlil stoly a jeho treska stále po celý čas na vedľajšom stole. Ooops. Jožo naprázdno preglgol. Vyšiel von z bufetu, že sa dotyčnému, ktorému vyjedol jeho tresku, ospravedlní. Nikde na stanici ho však už nebolo...