Keď bude vzdelanie dostupné každému, svet bude lepším miestom. Je nepochybné, že vzdelávanie ľudstvu v mnohom pomohlo a pomáha. Presadili sa mnohé reformy, nastala väčšia rovnoprávnosť žien a mužov, život sa v mnohých oblastiach zmenil. Školstvo ako také sa reformuje každú chvíľu, menia sa prístupy, postupy, stratégie. Dnes má v rámci sveta prístup k vzdelaniu oveľa väčšie množstvo ľudí ako kedysi, no je zrejmé, že ani moderná doba výraznejší progres v etickej oblasti nepriniesla. Peniaze a moc sú príliš silné drogy, aby človek dokázal odolať ich zneužívaniu. A to je pravdepodobne jeden z hlavných dôvodov, prečo ľudstvo ako také po morálnej stránke výraznejšie nepokročilo a asi ani nepokročí.
Napriek neustálemu technickému pokroku, s ktorým mnohí z nás ledva chytajú krok, alebo už ani nestíhajú, praktického života obyčajného človeka stále nevymizla otázka, kde sú hranice primitivizmu a zla v ich rôznorodých, nečakaných a stále nových „upgrade“ podobách.
Možno k tomu niečo napovie psychológia a triáda tieňových čŕt človeka... narcizmus, machiavelizmus a psychopatia. Ako hovorí teória a dokazuje prax, silné pôsobenie týchto troch vlastností môže priniesť, a často naprieč celou históriou aj prinieslo, to najhoršie, čo ľudské bytosti dokážu.
Zneužívanie moci... v politike, na úradoch, v cirkvi, všade. Žiadnej pracovnej či akejkoľvek inej oblasti sa to nevyhne. Dnešný Jozef Mak tak môže akurát presadiť to, aby sa v zime v miestnom kine kúrilo, alebo aby pracovníci „vpp“ pozametali sneh na chodníkoch. A môže ešte napísať do „Občana za dverami.“
Svet z určitej časti ovládajú, riadia manipulátori, psychopati, neraz obdarení výrečnosťou a charizmou. Nimi vedia dosahovať postupy v mocenských pozíciách a všetko, čo s tým súvisí. To je to, čo neumožní výraznejší posun vývinu správania človeka smerom k morálnejšiemu. A je dobre známe, že boj s psychopatom či sociopatom v nejakej mocenskej pozícii je vopred prehratým bojom. Či je to šéf vo firme, hulvátsky kňaz v sutane, alebo podvodník v úrade. Hľadáme slušnosť na miestach, kde by mala byť, no s prekvapením postupne zisťujeme, že nie je. Pozrieme sa doprava, nie je tam, pozrieme sa doľava, nie je ani tam,... a keď ju nakoniec niekde predsa len nájdeme, úprimne nás to prekvapí.
História sa v obmenách opakuje, podobne ako móda. Zdá sa, že tá súčasná si v appkách začala so záujmom prezerať military kúsky a pri pohľade na ich zľavy a výpredaje sa dokonca chladne usmieva.
Neustály boj dvoch síl. Neraz je zjavné, ktorá z nich je silnejšia. Nikto však nevie, či v ďalšom „leveli“ bude orlom alebo myšou...
Aj keď vývin sveta vedie k čoraz sofistikovanejším formám zákerností, ale aj k prejavom otvorenej primitívnosti, pozitívom je, že sa stále nájdu ďalší „Komenský,“ ktorí sa úprimne snažia posúvať veci dopredu a skúšajú postupy, ktoré by mohli meniť veci k lepšiemu. Cena za zmenu, za porazenie zla je však v každej dobe privysoká.
