Mladá žena, nazvime ju Eva sa tiež stala členkou redakčnej rady a poslala doň článok. Krátky článok, ktorý bol zamyslením sa nad dobou totalitného režimu. Kňaz s uverejnením článku súhlasil.
Na druhý deň večer však Eve prišiel siahodlhý email od osoby, istej úradníčky, ktorú kňaz ustanovil za šéfredaktorku časopisu. Šéfredaktorka napísala, že ona je proti uverejneniu daného článku, lebo že za komunizmu bolo veľmi dobre a totalitný režim na viacerých stranách emailu vychválila. Eva zostala zarazená. V jej článku sa píše, že za komunizmu trpelo mnoho veriacich ľudí, medzi nimi aj mnoho kňazov a mníšok a tá pani chce uverejnenie článku v cirkevnom časopise zakázať? Veď to sú známe fakty, tam niet o čom polemizovať. Navyše vzhľadom na to, že ide o cirkevný časopis, je silná obhajoba zločineckého totalitného režimu paňou, ktorú farár ustanovil za šéfredaktorku, prinajmenšom zvláštna. Po Nežnej revolúcii začali navštevovať kostoly aj komunisti, to je známe, veď do kostola môže prísť, kto chce. Ale spôsob šéfredaktorky, akým režim obhajovala a ako zdôrazňovala, že je proti uverejneniu daného článku, je zarážajúci. Eva jej na to odpísala, prečo si myslí, že komunizmus nebol dobrým systémom. Hovorí o tom história, hovoria o tom dokumentárne filmy, knihy a najmä výpovede ľudí, ktorí zlo totality prežili na vlastnej koži. Spomenula aj príbehy niektorých veriacich, uviedla príklad sestry Zdenky Schelingovej či Jána Chryzostoma Korca. Eva si myslela, že tým ich diskusia skončila, veď aj tá šéfredaktorka navštevuje kostol a bohoslužby a musí si predsa dané závažné skutočnosti uvedomovať. Obhajovať na cirkevnej pôde komunistický zločinecký režim je čudné a zvláštne. Na Evino prekvapenie jej však od šéfredaktorky opäť prišiel dlhý email, v ktorom jej znova zdôraznila, že je proti uverejneniu daného článku a tentoraz jej dokonca farebne červeným písmom napísala a podčiarkla, že „kým ona bude šéfredaktorkou, je proti uverejneniu daného článku, lebo že by to mohlo uraziť komunistov.“ Zároveň Eve vytkla, prečo sa ona ako mladá žena takou témou vôbec zaoberá a závažnú tému zločinov komunizmu prirovnala „k nejakej mládežníckej téme niekde na facebooku, ktorá nepatrí do cirkevného časopisu.“
To už šokovalo aj Evinho manžela. V článku sa píše o tom, že za komunizmu trpelo mnoho veriacich ľudí, a šéfredaktorka cirkevného časopisu chce uverejnenie takého článku zakázať, lebo jej bolo za komunizmu veľmi dobre a pravdivé fakty v článku by mohli uraziť komunistov? To je choré.
Kňaz síce článok uverejnil, no následne Eve poslal drzý email, v ktorom jej napísal, že jej zakazuje ďalej do časopisu písať, lebo že „článkom narobila škody.“ / tou škodou myslel to, že článok rozhorčil šéfredaktorku časopisu,silnú zástankyňu totalitného režimu /. Email podpísal nie ako kňaz, ale podpísal sa už ako dekan. /Práve v tom čase ho Biskupský úrad povýšil do funkcie dekana a daný kňaz to dal Eve aj hneď najavo. / Svoj email preposlal aj danej šéfredaktorke, ktorá posilnená farárovou drzosťou Eve napísala, že si má hľadať iný priestor na písanie, vzápätí na to vymazala emailovú adresu Evy spomedzi ostatných členov redakčnej rady a odstavila ju tak od emailovej komunikácie s nimi. Eva nechápala kňazov email. Nič zlé nespravila, len napísala daný článok, s ktorým súhlasil. Namiesto toho, aby bola šéfredaktorka- komunistka daným kňazom usmernená, jej kňaz svojou aroganciou a drzosťou voči nič nechápajúcej Eve naopak jej veľké ego ešte posilnil.
Eva prispieva článkami do viacerých časopisov. Článok o zločinoch komunizmu jej uverejnili aj v celoslovenských cirkevných novinách. Od veriacich vo farnosti mala na článok pozitívne odozvy. Jediný, komu prekážal, bola daná šéfredaktorka- komunistka.
Aj Evin manžel nad tým len krútil hlavou. Čo mal znamenať ten drzý kňazov email? Chýbalo vysvetlenie, kontext. A čo vlastne robí silná zástankyňa totalitného zločineckého režimu na čele cirkevného časopisu? Ako sa tam dostala? Chápe tá pani vôbec podstatu kresťanstva? Len pred pár rokmi sa začala objavovať v kostole a už by chcela tak, ako to bolo za komunizmu, určovať a zakazovať, čo sa môže a čo nie? To je absurdné. No ešte absurdnejšie na tom je, že v tomto svojom arogantnom prístupe našla spojenca práve v miestnom kňazovi- dekanovi.
Eva čakala, že kňaz jej svoje drzé správanie neskôr vysvetlí, že mal možno nejaké problémy a pod. Nič také sa však nestalo. Keďže Eva dlhé roky publikuje články s rôznou tematikou, po istom čase napísala do jedných novín krátky fejtón, v ktorom opísala absurdnosť, ktorú zažila na cirkevnej pôde. Nikoho nemenovala, neuviedla ani mesto, ani typ cirkvi, v ktorej sa to udialo. Farár a komunistka sa však vo fejtóne spoznali a farár opäť slovne zaútočil.
Bol 31. december a Eva s rodinou prišla na bohoslužbu do kostola. Omšu slúžil daný farár- dekan. V rámci kázne rozprával, na čo všetko použil financie, čo sa kde urobilo a pod. Zrazu začal, na počudovanie a pohoršenie viacerých prítomných, nepriamo verejne ohovárať a osočovať Evu. Nepovedal jej meno, ale povedal, kde robí a pod., takže z kontextu bolo zrejmé, že ide o ňu. Povykrikoval viacero klamstiev a bolo cítiť, akoby chcel proti Eve nahuckať aj ostatných veriacich. Evina rodina a ich známi zostali z dekanovho správania šokovaní. Namiesto ospravedlnenia tak od neho prišiel ďalší slovný útok. Bolo už zrejmé, že ten človek v sutane musí mať nejaké osobné či osobnostné problémy, lebo takto sa predsa normálny kňaz nespráva. Keď chce niekto niekomu niečo povedať, porozpráva sa s ním medzi štyrmi očami a nezneužíva verejný priestor omše na ohováranie iných veriacich.
To ešte nebolo všetko. Týždeň po novom roku sa Eva stretla so svojím zamestnávateľom, ktorý jej povedal, že ho pristavil miestny kňaz- dekan a povedal mu o Eve, že robila v cirkevnom časopise atď... Zamestnávateľ nedopovedal. Vedel, že Eva pochopí pointu. Bolo jej jasné, že dekan ju bol následne ohovoriť aj pred jej zamestnávateľom s evidentným cieľom poškodiť jej aj v práci. Zamestnávateľ však Eve povedal, nech si z toho kňaza nič nerobí.
Evin manžel zašiel za daným kňazom-dekanom a opýtal sa ho, čo malo to verejné ohováranie v kostole a ohováranie pred Eviným zamestnávateľom znamenať. Kňaz najprv poprel, že by Evu na omši ohováral. Keď mu však Evin manžel povedal, že na danej omši bol osobne prítomný, kňaz sa začal vykrúcať a povedal, že bola za ním istá pani a ukázala mu ten fejtón. Evinmu manželovi nebolo viac treba. Bolo mu jasné, že to bola opäť „práca“ „šéfredaktorky- komunistky,“ ktorej sa kňaza znovu podarilo nahuckať. Evin muž sa kňaza opýtal, či čítal tie emaily šéfredaktorky, v ktorých obhajovala komunizmus a urážala Evu. Povedal, že nečítal. Na to sa ho Evin muž opýtal, že na základe čoho potom poslal jeho manželke ten drzý email? Kňaz bol ticho, nepovedal nič a len zbabelo čakal, kedy môže odísť. Evin muž dekanovi povedal, aby sa Eve za svoje neslušné správanie ospravedlnil. Dodnes sa tak nestalo. Evin muž prišiel domov a Eve povedal: „Predstav si, ten farár mi normálne bez mihnutia oka klamal do očí. Chodím do kostola dlhé roky, bol som aj miništrantom, poznám veľa kňazov, ale toto som ešte nezažil. Farár a klame, to je sila.
Eva dala emailovú komunikáciu šéfredaktorky- komunistky prečítať svojej kamarátke. Keď to Evina kamarátka prečítala, povedala: „Tá žena je "švahnutá". A ten kňaz- dekan robí na teba doslova pohon. Mráz mi ide po chrbte, keď si predstavím, že by bol kňazom v takom stredoveku... alebo za komunizmu, veď čo by boli schopní s tou komunistkou narobiť... Hrozné čo i len pomyslieť.“ Zároveň Eve povedala, že jej 17-ročná dcéra pred časom prestala chodiť do kostola. Keď sa jej Eva opýtala prečo, kamarátka jej povedala, že práve kvôli tomuto kňazovi- dekanovi, ktorý, ako jej dcéra úprimne povedala... „ na omši len trepe dve na tri...“ Aj na jednej z detských omší kňaz deťom hovoril, že sa nemá ohovárať a o dva týždne na to počas omše verejne ohováral. Malé deti tieto súvislosti ešte nepostrehnú, no tí starší už prekuknú, že daný kňaz „vodu káže a víno pije.“ Ďalšia veriaca pani priznala, že aj jej tento dekan drzo napapuľoval, preto sa mu radšej asi mesiac vyhýbala. Je to však riešenie, aby sa veriaci museli vyhýbať kňazovi, ak si nechcú vypočuť drzé reči? Je to normálne? Iná pani zase porozprávala, že za vykonanie pohrebného obradu od nich tento dekan vypýtal vopred 65 eur, za čo jej dal aj doklad. Keď odchádzal po obrade, pristavil ju a vypýtal od nej ešte cca 40 eur, tentokrát už bez bločka. Potom, keď prišla rodina, ktorá sa pohrebu nemohla zúčastniť a pani požiadala dekana o modlitbu pri hrobe, si za krátku 5- minútovú modlitbu vypýtal ešte ďalších 40 eur bez bločka. Na to mu už rozhorčená pani povedala, aby sa nehneval, ale že to je už priveľa. Kňaz jej nič nepovedal, len sa otočil a odišiel. Ako vysvitlo, negatívnu skúsenosť s týmto dekanom tak nemá len Eva, ale aj ďalší veriaci. O jeho hulvátskej komunikácii 4. cenovej skupiny porozprávali aj niekoľkí kapláni, ktorí v danej farnosti pôsobili a medzičasom už odišli.
Eve a jej manželovi postupne došlo, čo sa počas emailovej komunikácie Evy so šéfredaktorkou-komunistkou zrejme dialo za Eviným chrbtom. Kým Eva odpisovala komunistke na jej emaily, komunistka sa s kňazom-dekanom medzitým osobne stretávala, keďže pravidelne číta počas omší čítania a nahuckávala ho. Keďže kňaz Evine emaily nečítal, uveril manipuláciám a klamstvám komunistky, ktorá zrejme zo seba urobila obeť, veci prekrútila a sťažovala sa mu, že to Eva ju zasypáva emailami a pod. Aj pod verejným ohováraním na omši na Silvestra bola „podpísaná“ ona.
Je zarážajúce, že kňaz, osoba v duchovnom povolaní, ktorá má byť nositeľom inteligencie, morálky, etiky, rozvahy, slušnosti a pokory, si nezistí a neoverí veci, nechá sa nahuckať, a to opakovane a nepremyslí si svoje slová a konanie. Vypovedá to o zrejmých osobných a osobnostných problémoch a o absencii sebareflexie daného kňaza- dekana. Keď mu niekto povie názor či kritiku, pomstí sa. Kňaz zneužil verejný priestor kostola a duchovný priestor omše na ventilovanie svojich osobných problémov. Takéto správanie osoby v duchovnom povolaní by malo byť neprípustné a je určite aj porušením niektorého z cirkevných zákonov. Stojí za zamyslenie, prečo si ľudia s takou povahou a s takým štýlom komunikácie vyberú práve duchovné povolanie? Cirkev by predsa nemala byť nejakou chránenou dielňou pre ľudí s osobnostnými problémami. Určitú dobu to takíto ľudia možno vedia „hrať,“ ale príde čas a okolnosti, keď sa ich charaktery vyfarbia, tak ako sa to stalo aj v tomto prípade. Tí, ktorí majú záujem o duchovné povolanie kňaza, by mali absolvovať psychologické testy nielen na prijímacích pohovoroch, ale aj priebežne počas výkonu svojho povolania. Slušný a osobnostne vyrovnaný človek si svoje správanie dokáže uvedomiť a vie sa aj ospravedlniť. Nejaký človek vyštuduje bohosloveckú fakultu, získa aj rôzne funkcie, no neovláda pritom základné pravidlá slušnosti a svojím správaním pohoršuje ostatných.
Evin manžel poslal v júli minulého roka podnet a sťažnosť na daného kňaza- dekana na Biskupský úrad do Rožňavy a požiadal ho o stanovisko a riešenie správania daného dekana. Bude tomu už trištvrte roka, no odpoveď dodnes neprišla. Evin muž si myslí, že tak, ako dekan Evu ohovoril v kostole, ako ju ohovoril pred jej zamestnávateľom s cieľom jej poškodiť, tak ju zrejme ohovoril aj na Biskupskom úrade.Tento kňaz pôsobí v danej farnosti naďalej ako dekan, dodnes sa za svoje neslušné správanie neospravedlnil. Komunistka, ktorá chcela zakázať uverejnenie článku o dobe totalitného režimu a písala Eve arogantné emaily, je naďalej šéfredaktorkou cirkevného časopisu a chodí pravidelne na omšiach čítať čítania. Nič sa nezmenilo. Bohoslužby pritom navštevujú aj ľudia, ktorí počas komunizmu trpeli, resp. ich rodina bola prenasledovaná a pod. Ako sa môžu cítiť, keď im čítanie počas omše číta silná zástankyňa totalitného režimu s arogantným správaním? Majú sa z toho pozvracať?
Kresťanstvo by malo byť o slušnosti, viere, morálke, pokore, skromnosti. V danej farnosti je to však o drzej komunikácii kňaza, ktorou pohoršuje, o fotkách z okresného snemu KDH, na ktorých sa spokojne usmieva, no najmä o neustálych stavebných prácach v kostole a na miestnej fare, ktoré prebiehajú od jeho príchodu do farnosti. Nad sochami, ktoré sa z opráv vracajú s výrazným mejkapom a s gýčovo namaľovanými červenými líčkami sa dá len pousmiať. Tento kňaz dáva opravovať omietky a sochy, no v oblasti, ktorá je jeho hlavným poslaním- duchovné pôsobenie na ľudí, pácha morálne škody... "Aj takéto veci sa dejú, paradoxne aj na cirkevnej pôde, 29 rokov po páde totality...
Ľudia, ktorí nemajú problém klamať a nechávajú sa nehuckávať, sú nebezpeční v každej dobe. Aj takí, ktorí nosia sutanu. Dokazuje to história, a žiaľ ešte stále aj súčasnosť...
