Cestou sa zastavili na benzínovej pumpe na WC. Vošli dnu, kamaráti išli do klasického WC, Štefan zamieril k dverám, na ktorých bolo napísané: WC pre vozíčkárov. Otvoril dvere a... z ničoho nič sa naňho vysypali krabice. Množstvo krabíc. Padali mu na hlavu, na nohy, všade. Nechápal, čo sa deje, veď chcel ísť na WC. Kamaráti po chvíli vyšli z klasického WC. Štefana našli zasypaného krabicami. To čo je?, vytreštili oči. Keď sa Štefan po chvíli spamätal, išiel za predavačom. Ten sa snažil situáciu zachrániť. Začal koktať niečo o tom, že krabice tam zrejme odložil majiteľ. Preto, lebo sa mu inde nezmestili a asi preto, že záchod pre vozíčkárov je málo využívaný.
Štefan si vypýtal knihu sťažností. Napísal, čo si o tom myslí. S kamarátmi museli cestou nájsť ďalšiu benzínku. Dvere na záchode pre vozíčkárov pre istotu otvoril najprv jeden zo Štefanových kamarátov. Tentokrát bolo za nimi našťastie „len WC“.
Chuť ísť niekam na výlet však Štefan na istý čas stratil...
