Za 30 rokov sa v živote človeka udeje mnoho zmien, z malého bábätka sa stane dospelý človek, zmení sa kultúra, paradigmy, klíma... Pred 30- timi rokmi padlo niečo zlé. Ničilo ľuďom životy, bralo im ľudské práva, dôstojnosť, možnosť slobodného vyjadrovania, pracovného uplatnenia, cestovania.
Mnohé veci v našich životoch vnímame cez ľudí. Snáď už od materskej škôlky. Kto sa ako správa, čo robí a pod. A podobne cez ľudí vnímame aj udalosti celospoločenského významu. Lebo udalosti... to sú ľudia, konkrétni ľudia.
A tak, ani stojac pod tribúnou v deň osláv 30. výročia pádu komunizmu, nemusí prísť pocit „ostrova slobody, slušnosti.“ Doba poznačená deviantným vývojom demokracie a arogantným dupaním po všetkom, čo ju symbolizuje, zanechala na ľuďoch svoje stopy. Neraz idú riadne "pod kožu." Nalomila súdnosť, spôsobila stratu integrity. Nielen tým ľuďom, ktorí si žijú svoje obyčajné životy, ale aj tým, ktorí v 89 stáli na tribúnach a hlásali myšlienky slobody a slušnosti. Skúsenosti neprehlušia žiadne pózy, postoje či gestá. Až skutočný život, realita odhalí pravdu o tom, kto je kto... Niektorí sa rozišli s tým, čo pred tromi desaťročiami deklarovali, rozišli sa sami so sebou... a vieru v slušnosť by chceli zobrať aj druhým...
Je náročné tváriť sa, že všetko je ok a spolu s davom prikyvovať hlavou... akože ich stále uznávame... tam tých... pokrytcov, klamárov, čo si kydajú do úst... a zakaždým sa pri tom tvária ako demokrati.... Hm, oni si asi stále fandia... žijúc v bubline vlastnej glorioly... Oslavy 30. výročia tak majú aj svoju trpkú príchuť, ktorú cítia mnohí. Príchuť sprenevery ideálom Novembra, pravde, slušnosti, hodnotám...
A tak... aj keď doma a v papučiach, no predsa... vďaka za stretnutie so skutočnými osobnosťami Novembra 89 aspoň prostredníctvom televíznej obrazovky. S tými, ktorí sa myšlienkam Nežnej revolúcie nespreneverili, s tými, ktorí zostali vo svojich názoroch a konaniach konzistentní a zachovali si osobnú integritu. Ktorých si môžeme vážiť aj dnes. Dávajú nám, obyčajným ľuďom, čosi naozaj cenné. Pocit, že slušnosť, pravda a nádej stále žijú, aj keď možno trochu ďalej od miesta, kde práve sme...
