Ako sa z malého človiečika stane „človek na okraji spoločnosti“? Žobrákmi sa sem- tam stávajú aj ľudia z tzv. vyšších vrstiev. Možno práve preto, že toho mali až príliš veľa, si nič nevážili. No častejší je zrejme iný dôvod... začne to kdesi v neusporiadanej rodine, kde je častým návštevníkom alkohol a ľahostajnosť ku všetkému navôkol... V rodine, ktorá býva možno niekde v polorozpadnutej chatrči bez elektriny. Človek vyrastie, možno sa za niečo vyučí, možno nie, možno začne niekde pracovať, možno nie, možno sa dostane do normálnej spoločnosti, možno nie... Je možné sa z takého „prúseru“ niekedy vyhrabať? Snáď vďaka ľuďom „so srdcom na dlani“, dobrovoľníkom a občianskym združeniam dostávajú aj títo ľudia šancu na nový život. Druhá vec je, či o ňu majú záujem...
Je pravdou, že ak človek nemá peniaze, sociálne zázemie, skôr si doňho tí druhí kopnú, ako keď to všetko má. „Tak by som doňho kopla“... snažím sa pochopiť nenávisť v slovách ženy na ulici. Možno len nedokáže spracovať pohľad na človeka, ktorý nemá hrdosť a...to všetko ostatné, rodinné zázemie, trochu peňazí a nejakú tú priazeň osudu. Ako to v skutočnosti s osudmi ľudí na okraji spoločnosti je, nikto okrem nich samotných zrejme úplne presne nevie.
Pochopiť nie je ľahké, no keď sa to podarí... o niekoľko „kopnutí si“ by mohlo byť možno, snáď ? na svete menej... a nejde len o žobrákov...
