12. máj 2012 o 19:53 (upravené 12. máj 2012 o 20:54)
Páči sa: 0xPrečítané: 389x
Vďaka, dvakrát.
Kráčal po ulici. S ťažkým krokom, so šedivými vlasmi a s košeľou obvešanou odznakmi. Bol jedným z tých, ktorý bojovali a jedným z tých, ktorí mali to šťastie a prežili. Pred pár dňami sme venovali tichú spomienku a vďaku všetkým tým, ktorí sa pred 67- timi rokmi, a nielen vtedy, obetovali za skutočné hodnoty, za slobodu, spravodlivosť, ľudskosť. Niečo z toho máme, niečo z toho stále hľadáme.
Vďaka však patrí aj tým, ktorí „štafetu“ ťahajú ďalej. Ktorí tiež bojujú, tu a teraz. V teréne, aj dnes posiatom mínami, aj keď iného druhu a značiek, no podobne zákernými. Aj im často pribúdajú šedivé vlasy a majú ťažší krok, no nie je to vekom. Napriek všetkému, kráčajú bosou nohou po skle... Dnes aj zajtra... Aj keď vedia, že koniec boja je v nedohľadne...