Robo, ako vlastne vznikla tvoja veľká láska ku škodovkám?
Už odmalička som mal vzťah k autám, k osobným aj k nákladným. Otec robil na ČSAD šoféra, závozníka. Pozerával som aj rallye. Už vtedy som si vysníval, že budem pretekárom. Celé to vlastne začalo tak, že v roku 1995 som na svoje 17. narodeniny dostal od kamarátky darček, zaujímavú knižku Petra Dufeka CAMEL Trophy Mundo Maya 95 Peklo u ponoreného krokodýla. V roku 1996 som si ako 18- ročný prvýkrát sadol za volant kamarátovej Škody 100. Z jazdy som bol unesený, bola zima, bol sneh a šmýkalo sa. Na jar 1997 som ju od kamaráta odkúpil. No hneď na druhý deň som ju „pochoval“ v blate za Kurincom. Chlapci boli zúfalí, nechali sme ju tam. Na druhý deň namiesto do školy sme išli vykopávať auto. Naučil som sa na nej jazdiť, zničil som ju na šrot. Vtedy som pochopil, že škodovka je auto, ktoré znesie oveľa viac ako ostatné autá, len ju treba trochu upraviť. Chodil som s ňou po rôznych terénoch. To čo každý obchádzal, ja som sa rovno pustil do toho. Kupoval som autá, ojazdené škodovky, trénoval som na nich, no dosť málo vydržali. Až v roku 2004 sa mi s kamarátom Dušanom Holekom podarilo dať dokopy tím, ktorý sa mi staral o auto. Mal som vtedy Škodu 105, upravili sme ju na súťaž Offroad v roku 2005. Tu som prvýkrát štartoval na Včelinci, ľudia neverili, že prejdem taký úsek. Nakoniec som auto zničil, pokazilo sa mi v súťaži. Stále ma to však bavilo, jazdil som po terénoch. V roku 2006 som si kúpil Škodu 100, ktorú sme perfektne upravili, zdvihli sme spodok auta, vymenili sme tlmiče, prispôsobili sme ho na terénne podmienky. Auto bolo maximálne pripravené na terénnu súťaž. Tesne pred súťažou sme išli trénovať, no stala sa mi nehoda, auto sa štyrikrát prevrátilo v rýchlosti 100- 110 km/h, nabúral som do plotu za RS. Zranený som našťastie nebol, auto ostalo na boku, vyšiel som von z druhej strany. Mal som prilbu, to bolo moje šťastie. Prilba praskla, auto bolo na odpis. Znovu som kúpil Škodu 100 a všetko išlo zase odznova.
Aké preteky si absolvoval a aké úspechy už máš za sebou?
V roku 2007 na Offroad Tornaľa Štrkovec v zrýchlení v blate som porazil terénne auto UAZ. Mám cenu za účasť na pretekoch. Tam som však zaujal ľudí, ktorí mi fandili a nechápali, koľko viem prejsť na tej škodovke. Prvý pohár som nasledujúci rok dostal tiež v Tornali na Offroade. Prechod z offroadu na rallye preteky som absolvoval v roku 2010 a bola to súťaž EMPORA CUP Oždianske serpentíny. Rozdiel medzi offroadom a rallye je v tom, že rallye sa ide na asfalte, kým offroad v teréne. Stále som veril v moje víťazstvo a držal som sa toho, že kto si počká, ten sa dočká. A prišlo to. No nebolo to jednoduché.
Si známy pod prezývkou Robo 1 alias Rýchly Švéd. Ako tieto prezývky vznikli?
Som iný ako druhí ľudia, máločo ma zlomí a ako je známe, švédska oceľ je veľmi silný materiál. Myslím si, že som veľmi húževnatý a pevne idem za svojím cieľom. Chcel by som sa poďakovať všetkým tým, ktorí ma podporujú, veria mi. To ma ženie dopredu. Je pravda, že bez sponzorov je ťažké niečo dosiahnuť. Preto by som sa chcel poďakovať Kongu diskont, podnikateľovi Autosúčiastky Miroslav Šotek, Autospojlery Róbert Lorinc a svojmu špecialistovi na motory Miroslavovi Ťažkému, ktorému patrí veľká vďaka, pretože motor ma ešte nikdy nezradil a v súťaži som stále došiel do cieľa.
Predstav nám trochu bližšie tvoju škodovku.
Mám Škodu 100 v úprave offroad. Mám aj Škodu 105 na rallye. Mám stále sériový motor a nikdy som ho neupravoval. Škodovky znesú mnoho a netreba ich často opravovať. Opravy som robil s Dušanom Holekom, Štefanom Tóthom - majstrom odborného výcviku v Strednej odbornej škole technickej a potravinárskej, no veľa vecí už viem opraviť aj sám. V roku 2005 sme robili opravy pred súťažou v škole- umožnil mi to vtedajší p. riaditeľ Miroslav Martiš, urobili sme to so Štefanom Tóthom. V minulom roku mi veľa pomohol Gabo Pavella- sponzor, mechanik, kamarát, priateľ. Jeho zásluhou som sa dokázal umiestniť v kategórii Škoda z 9 áut škodoviek v Rallye HRC- Pohár Júliusa Bystrianskeho na 3. mieste. V súčasnosti ma podporuje Stredná odborná škola technická a potravinárska pod vedením riaditeľa Ing. Karola Kisantala. Dodnes ma podporuje a veľmi veľa mi pomohol majster odborného výcviku Štefan Tóth.
Ako by si charakterizoval svoj štýl jazdy?
Mám agresívne dravú jazdu stále pod plynom- je to štýl Colina Mcraya, škótskeho pretekára. Mojím heslom je Kde iní brzdia, ja pridávam. 16.6.2013 som išiel na požičanom aute Mareka Madunického Škoda 120 na BÉREŠ RACE Veľké Zlievce a stal som sa najlepším pilotom pretekov- Majster volantu, zo 40- tich zúčastnených. No vzhľadom na dosť početnú účasť v kategórii Škoda som sa prebojoval dopredu len dosť ťažko. No nikdy som to nevzdal a dúfal som, že „tá kocka sa raz zvrtne.“ Chodil som na preteky a dostával som sa do povedomia nielen fanúšikov, ale aj usporiadateľov pretekov a popredných pretekárov. V roku 2014 som na galavečeri na vyhodnotení celého ročníka HRC /Hobby rallye cup/ získal mimoriadne ocenenie- Pohár RALLYE SHOW MAJSTER 2014. Ďalším ocenením je Pohár- RALLYE SHOW MAJSTER 2015. A mám ešte jedno prestížne mimoriadne ocenenie v podobe venca od pána Júliusa Bystrianskeho, majstra športu- CENA ZA SHOW a FAIR-PLAY. A v tom istom roku som za celý ročník získal 3. miesto z deviatich účastníkov pretekov v kategórii Škoda. Medzi moje ďalšie úspechy patrí aj 5 krát 3. miesto, 3 krát 2. miesto a 1 krát prvý v kategórii A4 so Škodou Felícia.
Robo, prezraď ešte, aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Mojím snom je dostať sa na Rallye Paríž Dakar, štartovať v kategórii kamiónov a samozrejme, dokončiť súťaž a dostať sa do cieľa. Trasa je dlhá približne od 8 000 do 10 000 km. Táto súťaž vznikla v roku 1978 ako sen jedného Francúza Thieryho Sabina. Je to najťažšia rallye súťaž sveta, kde si človek siahne až na maximum svojich psychických aj fyzických síl.
Ďakujem za rozhovor.
