Modlenie, chodenie do kostola, sem tam nejaká púť, čítanie v kostole, hodiny náboženstva. To všetko sa podieľa na formovaní detskej osobnosti. Pravdaže nepokradneš, nezabiješ nebolo iba pre deti vedené ku viere. Naša spoločnosť sa riadi bibliou, odkedy boli Slovania pokresťančení.
Takže aj ti, ktorí odmietali náboženské dogmy či prítomnosť na obradoch, mali hlboko pod kožu vryté desatoro.
Ja sama vnímam bibliu ako zbierku príbehov a pravidiel, ktoré boli pre človeka užitočné. To, že niekto z tejto knihy urobil svätý grál znamená len toľko, že ľudia odjakživa túžia byť výnimoční a mať postavenie.
Biblia bola zákon v dobách, keď akákoľvek zbierka zákonov neexistovala. Tvorili ju tí najmúdrejší, ktorí dokázali zovšeobecniť pravidlá a vytvoriť príbeh aj obyčajným ľuďom zrozumitelľní. Taktiež si cirkev vychovávala maliarov, ktorí tieto príbehy sprostredkovali aj tým najjednoduchšim, ktorí nevedeli čítať v
Cirkev bola inteligencia, pretože cirkev ovládala davy. Nebol to jeden zemepán, jedna osoba, moc bola rozložená na viacero osôb. Cirkev boli mníšske rady, ktorých členovia rozmnožovanie bibliu. Ovládanie písma učili tých najšikovnejších . Pred vynálezom kníhtlače to boli manufaktúry, kde sa uplatnili ti najzrucnejší mnísi.
Cirkev vychovávala kňazov. Vedeli písať, čítať a v jednotlivých dedinách to boli najuznávanejšie osoby.
