V nasledujúcom komentári som si dovolila spísať súhrn vecí, ktoré by mal mať človek na pamäti v momente, keď si chce zanadávať na príslušníkov policajného zboru. V každom odbore sa nájdu jedinci, ktorí vďaka svojej povahe nie sú súci na vykonávanie určitých prác, a inak to nie je ani v tomto prípade. Lenže pripomienky, o ktorých si prečítate, nemajú s negatívnymi povahovými črtami policajtov nič spoločné – sú to najmä problémy týkajúce sa nezvládnutého manažmentu.
1. Na oko plné, no v skutočnosti prázdne, sklady
Len pred pár dňami zverejnil minister vnútra Roman Mikulec na svojom facebookovom profile víťazoslávny status o tom, že sa jeho ministerstvu podarilo uzatvoriť zmluvu na kúpu obuvi a tričiek pre policajtov a hasičov. Sklady teda konečne nebudú prázdne. Tisíce párov rôznej obuvi vyzerajú chrumkavo na papieri, lenže v realite je to bohužiaľ nedostačujúca kvapka vody v oceáne. Vďaka veľkému množstvu článkov o nadmernom počte policajtov na Slovensku majú mnohí ľudia v pamäti vypálené číslo 21 407, čo je ich celkový počet. Ak sa teda bližšie pozrieme na množstvo novej obuvi, mnohým policajtom sa nič neujde, alebo dostanú iba jeden typ obuvi, ktorý ministerstvo kúpilo. Podobne je to aj s oblečením, v tomto prípade by sa každému príslušníkovi policajného zboru mala ujsť aspoň jedna nová polokošeľa, no zvyšné typy opäť nedostanú všetci. V praxi to znamená, že mnoho policajtov bude stále musieť dookola prepierať dve tričká a nosiť ten istý pár topánok, niekedy aj niekoľko rokov. Podobné to bude aj s hasičmi. Snaha ministra Mikulca o naplnenie skladov tu je, otázkou však zostáva, či je lepšie polovičato zaplátať diery na vreci, alebo by bolo lepšie kúpiť nové vrece.
2. Autá, ktoré poháňa iba sila vôle
Téma ´policajné autá´ sú nočnou morou nie len pre policajtov, politikov, ale aj občanov najmä na sociálnych sieťach. ´Prečo to prenasledované auto nezablokovali autami? Prečo nešoférujú rýchlejšie, aj ja na mojom starom aute by som ho dobehol!´ Nuž, pretože v mnohých prípadoch na to nemajú prostriedky. Jazdí sa na starších autách, ktoré majú najazdené nadmerné množstvo kilometrov a sú v zlom technickom stave, niektoré mali byť už dávno vyradené z prevádzky. To si však polícia nemôže dovoliť, pretože nové vozidlá by nedostali. V takých chvíľach sa so závisťou môžu pozerať na kolegov z iných krajín, napríklad z Českej republiky, ktorí len nedávno dostali nové hybridné vozidlá, či nové kusy už osvedčených modelov.
3. Nadpriemerné množstvo policajtov, no na oddeleniach chýbajú ľudia
Ako som spomenula v prvom bode, Slovensko má v porovnaní s ostatnými krajinami V4 a EÚ nadpriemerný počet policajtov na 100 000 obyvateľov. Tieto výpočty sa však neodzrkadľujú v reálnom živote – na mnohých oddeleniach po celom Slovensku chýbajú štátni policajti. Dôvodov je hneď niekoľko: veľa policajtov odchádza do armády alebo odchádzajú na iné pozície – zatiaľ čo v prvom prípade sa jedná o lepšie finančné ohodnotenie, druhá možnosť ponúka aj kariérny rast. O čomsi takom môže radový policajt iba snívať, keďže povýšenie sa väčšinou koná iba vďaka známostiam. Ďalším dôvodom, prečo na oddeleniach chýbajú zamestnanci, je odchod do dôchodku. Len v januári sa očakáva, že do dôchodku odíde niekoľko stoviek skúsených policajtov, a že počas roka (keďže niektorým policajtom vychádza výročie dôchodku na rôzne mesiace v roku) sa k nim pridajú ďalšie stovky. Pôjde o najväčší nárazový odchod policajtov za posledné roky. Noví, mladší ľudia sa do zboru nehrnú, aj kvôli vyššie zmieneným dôvodom. Keď teda z oddelenia odíde policajt, napríklad do armády alebo na iný post, namiesto pokrytia tohto výpadku niekým iným sa toto miesto tabuľkovo vymaže. Výsledok je ten, že na papieri oddeleniu nikto nechýba, lenže v praxi to znamená, že prácu odídenca budú musieť vykonávať tí, ktorí tam zostali.
4. Pomáhať a chrániť, no kto chráni ich?
V každom povolaní sa spoliehate na to, že vás váš zamestnávateľ nejakým spôsobom kryje – väčšinou právne. Povinnosťou policajtov je chrániť občanov toho, či onoho štátu, lenže aj oni by sa mali počas výkonu svojej práce cítiť chránení a ničím nelimitovaní. V tomto prípade však manažment opäť zaostáva. Veľké množstvo policajtov už dlhšiu dobu žiada, aby boli menovky, podľa niektorých v dnešnej doby vnímané ako prežitok časov minulých, odstránené z ich uniforiem. Viem si predstaviť, že nejednému čitateľovi od hnevu navrela žila na čele: „Nechcú mať menovky, aby si mohli robiť, čo chcú!“ Lenže tak to vôbec nie je. Každý policajt má pridelené špeciálne identifikačné číslo, ktoré si občan môže v prípade, ak chce podať sťažnosť, vypýtať. Problém s menovkami je ten, že v dnešnej digitálnej dobe si veľa zásahov občania natáčajú, na čo majú, samozrejme, právo. Všetko sa však skomplikuje, ak takéto video postnú na sociálne média, kde si daného policajta (aj jeho rodinu), môže hocikto vyhľadať. Toto sa stalo aj v prípade jedného z policajtov, ktorí použili gumové projektily na rozohnanie protivládneho protestu v Bratislave na začiatku decembra. Policajtovo meno sa vďaka videu dostalo až na sociálne siete, kde sa jemu, aj jeho rodine, vyhrážalo veľké množstvo ľudí. O tom, či bol zásah policajtov adekvátny, by mali rozhodnúť orgány na to určené, nie samozvaní ochrancovia poriadku. K problémom s menovkami sa minister Mikulec nevyjadril.
5. Ako v dobe kamennej
Ďalší z dôvodov, prečo sa do tohto povolania nikto nehrnie, je fakt, že okrem starých áut a jedného a pol spoteného trička, sú policajti vybavení úsmevnými technológiami. Na oddeleniach častokrát nemajú prístup k internetovému pripojeniu, pretože sa má zamedziť tomu, aby surfovali po webe. Policajný zbor, ktorý má mať čo najväčší prehľad o tom, čo sa deje, a taktiež by mal disponovať prístupom k čo najväčšiemu množstvu informácií, nemôže používať internet. Ďalším prežitkom dôb minulých sú aj štatistiky počtu pokút, ktoré musia policajti denne pokryť. Aj to je jeden z dôvodov, prečo mnoho občanov policajtov absolútne nenávidí. Pravdou však je, že väčšina policajtov tieto pokuty udeľuje s nechuťou. Pokiaľ nebude predstavená špecifická reforma, pokuty sa nezmenia.
Long story short, každé povolanie má svoje muchy, a inak to nie je ani s tým policajným. Práve teraz, keď je polovica bývalých vysokopostavených policajných funkcionárov vo vyšetrovacích väzbách, možno nastáva ten správny čas začať od nuly a prehodnotiť ďalšie smerovanie policajného zboru. V konečnom dôsledku sú to práve oni, kto nás má chrániť a pomáhať nám. Pre dobro všetkých poctivých policajtov, ale aj všetkých občanov, teda dúfam, že sa práca policajného zboru čo najskôr skoriguje a zefektívni, a stane sa tak atraktívnou pre kvalifikovaných mladých ľudí.
