Židovský cintorín
Bytovka, v ktorej som vyrastala, je vzdialená iba niekoľko metrov od starého židovského cintorína. Už ako malé deti sme toto miesto volali jednoducho ´židovský cintorín´. Lozili sme po starých múroch, ktoré ho obklopovali, v kríkoch rastúcich po jeho obvode sme si stavali bunkre. Nikdy sme sa nezamýšľali nad významom slova ´židovský´, či tej zvláštnej hviezdy, ktorá bola vytesaná do vchodovej brány. Všetky pootvorené hroby boli prázdne, obďaleč ležali rozbité náhrobné kamene, z ktorých sa nedali vyčítať žiadne mená, či dátumy. Nikto nám nikdy nevysvetlil, že tento cintorín nebol obyčajný. Nikto nám nepovedal, prečo sa nachádzal práve v našom meste. Nikto nám nepovedal, aký osud postihol ľudí, ktorí tam predtým ležali, či dôvod, prečo ich hroby odrazu zívali prázdnotou.
Spomienka na obete holokaustu
Včera (27.01.) si celý svet pripomínal pamiatku obetí holokaustu. Politici, celebrity, ale aj obyčajní ľudia žijúci v rôznych krajinách využili svoje sociálne siete na to, aby vyjadrili solidaritu s členmi židovskej komunity (keďže pamiatka na obete rómskeho holokaustu pripadá každoročne na začiatok augusta), a šírili osvetu o jednom z najhorších zverstiev modernej doby. Inak to nebolo ani na Slovensku. Ako však vnímanie židovskej obce Slovákmi vyzerá v iné, „všedné“, dni? Nuž, nie najlepšie.
Alarmujúce čísla
V októbri 2019 publikovala americká štatistická organizácia Pew Research Centre prieskum o európskej verejnej mienke 30 rokov po páde komunizmu. Jednou z oblastí, na ktoré sa prieskum zameriaval, bol aj vzťah obyvateľov rôznych krajín EÚ k etnickým alebo náboženským menšinám. Položené otázky sa týkali najmä rómskych, moslimských a židovských komunít. Bohužiaľ, Slovensko vo všetkých troch smeroch skončilo v najhoršej trojke štátov, ktoré majú na tieto menšiny negatívny názor (v prípade moslimskej a rómskej otázky sme druhí najhorší v EÚ). Slováci teda určite nie sú „národ holubičí“. Paw Research Centre navyše zistilo, že až 30% opýtaných Slovákov nevidí židovskú obec v pozitívnom svetle. Prieskum Európskej Komisie zaoberajúci sa vnímaním antisemitizmu z decembra 2018 zároveň naznačuje, že iba 20% z 1 013 respondentov tvrdí, že antisemitizmus je na Slovensku problémom (o 30% menej ako európsky priemer).
Zlyhalo vzdelávanie?
Bolo to presne pred dvomi rokmi, kedy sa v zrekonštruovanej bardejovskej synagóge konala beseda o holokauste. Jeden z prítomných stredoškolákov vtedy otvorene poprel to, že sa holokaust niekedy odohral, aj napriek tomu, že pred ním sedela pamätníčka Eva Mosnáková, ktorá sa deportácií vyhla iba o vlások. Chlapec sa vraj inšpiroval knihami o popieraní holokaustu, či členom strany ĽSNS Mariánom Magátom. "Myslím si, že ešte len hľadáš pravdu. Zapchali ti ústa aj uši, ale srdce nie," odpovedala na mladíkove výroky pani Mosnáková. Aj keď mnohí tvrdia, že učebné osnovy sú plné propagandy a ideológie vládnucej strany, nemôže sa im odoprieť to, že je to práve počas štúdia, kedy sa mladí ľudia učia kriticky myslieť. Kritické myslenie a schopnosť odlíšiť vierohodné zdroje od tých podozrivých je to, čo v tomto prípade otvára ústa a uši.
Influenceri a Alt-scéna
Ďalší problém, ktorý by štipka kritického myslenia ľahko vyriešila, je vplyv influencerov a alternatívnych médií na ich sledovateľov a čitateľov. Do oboch kategórií spadá napríklad bývalá tvár KulturBlogu, ktorej meno, podobne ako to bolo s lordom Voldemortom, nebudem spomínať. Aj napriek tomu, že jej vystupovanie je poväčšine času uhladené a dobre artikulované, aj ona sa občas pošmykne. Napríklad pridaním antisemitského príbehu na svoj Instagram. Chybička alebo preklep, nič to nemení na fakte, že túto osobu sledujú desaťtisíce Slovákov. Iba včera internetmi preletela fotka ďalšej slečny, ktorá používa slovo „Žid“ ako sa jej zachce - napríklad tým, že certifikát o negatívnom teste prirovnávala k tomu, ako počas perzekúcie značkovali Židov. Opäť sa jedná o človeka, ktorého na Instagrame sleduje viac ako 19 000 užívateľov. Žid sem, Žid tam, holokaust sa nestal...a po pár mesiacoch zistíme, že polovica mladých počula prvýkrát o holokauste a židovskej obci práve od nespoľahlivých influencerov. Podľa alternatívnej mediálnej scény polku sveta vlastní finančník George Soros, a spolu s ďalšími bohatými Židmi ovládajú celý svet spoza opony. A každým dňom týmto konšpiráciám verí viac a viac ľudí.
Ako teda na Slovensku vnímame židovskú obec? Buď sú to zbohatlíci, ktorí riadia rôzne organizácie, a teda sa ich treba báť. Alebo sú to ľudia, ktorí počas druhej svetovej vojny neboli vyvražďovaní a týraní, a teda sú to klamári. Občas, napríklad počas pandémie, ich však môžeme použiť ako dobrý príklad totalitného zaobchádzania. 27. januára si teda mnohí na sociálne siete hodia citát týkajúci sa holokaustu, a aj napriek všetkému, čo som spomenula, budú zaspávať s pocitom, že antisemitizmus na Slovensku neexistuje. Čo sa týka mňa, na mnohé z otázok, ktoré stále mám ohľadom starého židovského cintorína, nepoznám odpoveď. Našťastie však už viem, aký význam sa skrýva za slovom „židovský,“ a prečo ten cintorín nikdy nebude obyčajným. S týmto sa však neuspokojím - budem sa snažiť nájsť čo najviac odpovedí, a ty by si mal urobiť to isté. Pretože spomínať si na obete holokaustu raz/dvakrát za rok nestačí.
