Možno to nie je až také zlé, pretože nám to vlastne ani nejako veľmi neubližuje. Nevadia mi čokládové figúrky poukladané na paletách hypermarketov ani akciové balíčky sladkostí s mikulášskym motívom či metre baliaceho papiera. To všetko akoby plynulo mimo mňa. Zasmejem sa na pár výkladoch s blikajúcim americkým gýčom a môj deň plynie ďalej bez akéhokoľvek zádrheľa. Len televízne a rozhlasové reklamy bývajú občas...no...neznesiteľné. Melodické zvučky a slogany, ktoré sa páčia prvý, možno aj druhý, či tretíkrát, možno ich máte aj stiahnuté v mobile (áno, aj ja, no nehanbím sa za to), maximálne po štvrtý krýt dvíhajú tlak aj celkom zdravej osobe.
Z akýchsi osobných skúseností viem, že stačí keď pozeráte televíziu zriedkavo. Stačí pozerať správy, občas nejaký seriál a štyri - päť filmov mesačne. Často nepomáha ani utekať cez prestávky na toaletu či uvariť si kávu. Vianoce si vás aj tak nájdu. Nie je vylúčemé, že v tom nie je nič pozitívne. Trebárs nezabudnete nakúpiť darčeky alebo si oddialite stres z nakupovania na poslednú chvíľu, veď je fajn chystať darčeky v predstihu. Aj mne sa to zdá rozumné, aj keď oveľa radšej nakupujem medzi padajúcimi snehovými vločkami pri vysvietených jedličkách, ktoré musí mať do Mikuláša každé mesto, či dedina. Hoci pochybujem, že to bude tohto roku možné, keď v novembri chodím po vonku v tričku a menčestrovom saku. (Hodí sa poznamenať, že som zo severného Slovenka).
Reklamám je jedno kedy nakupujete, dôležité je , že to robíte. Jedinou pomocou je asi vypnúť všetko elektronické a namieto toho jednoducho úplne vypnúť (seba) a niekde v meste si zresetovať hlavu s priateľmi. A tak podľa súčasného trendu, keďže je už november vám musím popriať Šťastné a veselé
Veľkonočné sviatky.
