Aká je to cesta keď nie úprimná
...
Tá ktorej nestačí
...
A má smolu v petách
...
Keď vzdáš sa jej pre kúsok pohodlia
...
Nie si hoden jej
...
To čo nezhasína
...
Akoby vo mne spalo
...
Chcem jej život z vnútra vydýchnuť
...
Tá istá čo pokorila mnohých a mnohý s ňou žili
...
Tej mám česť aj ja
...
Nikto niet jej pánom
...
Veď má nado mnou svoju moc
...
A nie ja som ju viedol
...
To ona mi ukazuje a ja sa len prizerám
...
Akoby životom sama kypela
...
A nenájdeš ju tam či tam
...
Ale ako jadro čo svieti uprostred všetkého
...
Až dojdem tam kde vidím
...
Iba ju
...
A to je čarovné
...
Lebo vedie všetkých
...
Každého iba tak
...
Ako z nej dokáže čítať