Každá naša činnosť je prejavom chcenia niečoho. Prejavenia toho, po čom prahne naše srdce. No nie všetko, čo by sme chceli aj naozaj máme. Myslíte si, že by ste boli šťastní, keby ste mali všetko na svete? Krása tejto veci je cesta ku snu nie samotný sen. Je to preto, lebo robíme niečo, čo ma pre nás vysokú hodnotu. Bez prítomnosti vecí, ktoré nám to sťažujú by sme si hodnotu tej veci skutočne nevážili. Nie nadarmo sa hovorí že si človek váži viac to, na čo si sám našporil. Je úžasné, ako tie veci spolu súvisia. Väčšinou si vážime iba to, čoho je málo alebo čo vôbec nemáme a preto nám unikajú súvislosti toho, čo už momentálne máme. Je to prosté. Sen je prahnutie po hodnote, ktorú sme ešte nedosiahli. Stav vedomia v ktorom mám pocit, že som už svoj sen dosiahol a je pri mne. Opíjať sa ilúziou dočasného šťastia pokiaľ zas nenarazím na niečo, po čom moje srdce zaplesá.
Ale nie sú to len úbohé sny. Je to hnací živel, ktorý ženie všetko živé vpred. Vývoj technológie ľudstva, ba aj leva ktorý naháňa svoju korisť. Všetkým ide o uspokojenie svojich zmyslov a tela. Práve týmto rozdelením vzniká prahnutie po veci. Radosť a šťastie je opak smútku, ktorý je nedostatok toho, čomu dávame hodnotu. Každý je predsa pánom svojho šťastia. Nemusíme meniť celý svet, aby sme boli šťastní. Stačí zmeniť to, čo máme v sebe a ako vnímame okolie. Smútok sa tak stáva súčasťou šťastia a každá vec obsahuje spojitosť s inou. Duálny svet prestane existovať. Toto vzniká iba rozlišovaním a separáciou vecí. To všetko funguje ako celok a z jedného uhla to bude vždy len skreslená ilúzia. Treba nechať žiariť všetky farby palety a vnímať ako sa vzájomne dopľňajú ;)
