Babka Vlnolamka – SHORT HUMAN STORIES

Každé ráno ma babka predbehne na pláži. Môže za to moja mizerná kondícia v kombinácii s výbornou kondíciou babky.

Babka Vlnolamka – SHORT HUMAN STORIES
Písmo: A- | A+

Keď sa to snažím spriemerovať, vyjde mi, že sme na tom podobne. Preto každé ráno posúvam budík, aby sme sa nestretli. Vždy však zaspím, a tak ma pri rannom behu dobieha, 90-ročná babka. Nahnutá dopredu, akoby odolávala tornádu – to má asi naučené. Veď ktovie, čím prešla. Ja nahnutý dozadu – to lapaním po dychu a miernou závraťou z včerajšieho piva. A predsa tu spolu závodíme, na tejto piesočnej trati života. Moje dychčanie počuť až po mexický bar, babkin dych je pravidelný, upracovaný a odhodlaný.  Jej ušatá čiapka pripomína Basseta. Viete? Ten pes s vejúcimi ušami? Babkina čiapka je poctivou ochranou proti slnku. Ja si idem ako vždy, bez pokrývky. Babkina životná múdrosť vraví – chráň si gebuľu. Ja sa stále zmietam v popieraní bezvlasia, a nahováram si, že ma to páperie na hlave ochráni.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stále sme zarovnako. Aj by som zrýchlil a predbehol ju. Ale je mi to hlúpe. Dokazovať starej babke, že mám navrch? Veď je to nepravda. V pomere k jej rokom som pozadu. Rýchly výpočet vraví, že v jej veku budem pod zemou. A tak sa naháňame. Ja bežím, ona kráča. Ja zahnutý, ona prehnutá. Ja proforma - v dlhočiznej minulosti, ona naplno - v krátkej budúcnosti. Sadnem si a zavŕtam sa do piesku. Musím obdivovať jej výdrž. Babka kráča konštantne. Nespomaľuje. Nezaváha. Asi vie, že kto v pieskoch spomalí, ten aj padne. Veď možno bola manželka partizána! Alebo sultánova kurtizána! Možno vyhrala olympiádu v čase, keď som ešte nebol ani myšlienkou. Čo sa tu ja, červík, s ňou vôbec meriam?

SkryťVypnúť reklamu

Občas zájde do vody. Ani vtedy nespomalí. Len sa viacej ohne, a vejúce vráskavé záhyby jej kože sa o čosi viac napnú. V príboji je ako stará, múdra ryba. Nech sú vlny akokoľvek dravé, jej kroky ostávajú zdravé. Vlnolamy sú vraj mocné. Kamenné či betónové, a tie ľudské o to viac. Sú ľudia, ktorí do vlnolamov narastú. Mocní, pevní ľudia. Ale niektorí sa nimi rodia. Prejdú vlnami noci, aj pokrivenej ľudskej moci - a ostanú stáť. Ako moja piesočná bábuška.

SkryťVypnúť reklamu

Vďaka, babka Vlnolamka! Za tie naše rána, za tie naše preteky.
Ja čochvíľa umriem v behu,
ty ostaneš tu naveky.

 

 

 

 

 

Andrej Csino

Andrej Csino

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  48x

Som autorom troch kníh, z toho jednej ocenenej ako Najkrajšia kniha Slovenska. Píšem ďalšie dve a k tomu seriál z psychologickej praxe. Živím sa marketingom, mám psa Bennyho, a úzkostný syndróm. Vďaka tomu viem pozorovať a silnejšie vnímať. Divné. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

214 článkov
Igor Pogány

Igor Pogány

5 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

330 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

775 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu