Plavky. Repelent. Ibáč. Nerozhodne stojím na prahu izby a šatníka. Terapeut ide na dovolenku. Akurát na rozdiel od iných si príliš uvedomujem, že všetko si ponesiem so sebou a z pomyselného kufra mojej duše to veru nevyhodím...
Čítal ste Cestu na Mesiac, pán doktor? Pozerám na Lujzu a celkom okato sa usmievam. Konečne ordinácia a nie ten hlúpy monitor. Ahoj, prasklina v stene! Vitaj pavúk Mišo - prežil si!
Posadil som sa na posteli vo svojom byte alias ordinácii s tlčúcim srdcom. Cez stenu odvedľa opäť prenikali tie morbídne zvuky, ktoré mohli byť vraždou, milovaním, alebo poškodeným vodovodným vedením. Nebolo to vždy tak.
Muž, ktorý sa usadil pred obrazovkou počítača bol zavalitý usmievavý chlapík, z ktorého namiesto očakávanej červenolícej dobrosrdečnosti, vyžarovalo zvláštne sebavedomie.
Pamätám dobu, kedy sa svet zrútil pod vlastnou váhou. Keď sme sa my, nazývaní mestská kaviareň snažili argumentami krotiť internetových masturbátorov, ktorí sa búrili proti akejkoľvek vakcíne, ktorá prišla na trh.
Vitajte v pokračovaní autorského seriálu magazínu Moja psychológia, z prostredia každodennej psychoanalýzy. Nový prípad Dr. Schamana možno osloví tých z vás, ktorí ste v karanténnom svete spoznali fenomén zoznamiek.
Japonský čaj rozvoňal moju homeoffice obývačku a na okraji monitora vyčaroval močiar pary. Ešte päť minút. Kým sa lúhuje, otváram okno a do mrazivej ulice vyfukujem prúd pary, čo nie je z cigarety.Mravčeky. Len poďte.
Statný muž v károvanej bunde sa poďakoval a s hlasným vzdychom vykročil z mojej ordinácie presne tým krokom, ako väčšina pacientov po terapii. Plným nádeje, matnej viery že svet bude snáď s menšou váhou kľačať kolenami na hrudi.
Keďže sú presne tri, asi začneme nie? Volám sa Natália, mám 43 rokov a prišla som sem lebo mám na vás výborné referencie od kamarátky Nalievam nám obom čaj a nad týmto ráznym úvodom musím pozdvihnúť kútiky úst.
Nervózne zaklopanie na dvere ordinácie nečakalo na moju odpoveď, a vošlo dnu nasledované strhanou ženou neurčitého veku. Okamžite sa mi vyjavili staré rockové koncerty z mladosti, kedy sme s partiou na kraji mesta pili Silván.
Vitajte v originálnom časopisovom seriáli z prostredia každodennej psychoanalýzy. Každý mesiac spoznáte nový prípad Dr. Schamana, ktorý svojskými metódami rieši nezvyčajné prípady svojich pacientov.
Hello, my dear known enemy. Tak sme tu opäť spolu zavretí. Opäť vo vzduchu cítiť tú dobre známu voňavku, čo smrdí ako staré časy keď nám bolo dobre, a súčasne zúfalo pripomína všetko, čo už nemáme chuť na sebe objavovať.
Aj keď sme dospelí, a podľa vedy naše bunky rýchlo odumierajú, aj tak by sme všetci chceli počuť rozprávky. Sme opak detí.
Nauč ma takto písať, zašepkala si mi do ucha, keď si prvý ranný vták sadol na naše okno, a ja by som ti aj odpovedal, nemať plné ústa a dušu plnú tvojich vlasov. A tak som ťa len privinul k sebe a prstom ti začal písať na kožu.
