Keď sa postavíte na podvečerný roh miestneho Seven eleven, hodláte vybojovať svoj súboj s Durianovou zmrzlinou (bez mäkčeňa!). Pritom stačí, ak rozostríte pohľad. Dobrosrdečné splynutie farby pleti, blízkosti a možno aj kultúry sa z davu vylúpne ako ústrica. Thongsalské prostitútky sú štýlové, ale nie tak štýlové ako tie zo Samui ( aspoň tak tvrdia zlé pouličné jazyky z väčšieho ostrova). Ale sú to vlastne prostitútky? Možno ich treba nazývať spoločníčky. Veď nemeckí blondíni a vytiahnutí Íri sa netvária, že sa chcú s dievčatami ukrývať. Naopak. Páriky sa držia za ruky a z európskych odvážlivcov zachytíte len jemný náznak nervozity. Ak sa im prizriete bližšie, v tvárach sa im značí zmes mužskej hrdosti lovca so strachom z pristihnutia. Veď je digitálny svet. Fotka alebo video sa môže dostať aj spoza oceánov na nevhodnú adresu. Ale možno práve toto vzrušenie z pristihnutia, ktoré poznáme všetci je súčasťou tejto hry. Páry sú to evidentne šité horúcou ihlou. Vysoký a nízka, postarší a mladá, smejúci sa a mračiaca sa, sedlák a úzkostlivá elegancia.
Urban legendy tvrdia, že ázijská prostitútka pri držaní rúk nikdy nezahne prsty. Ich končeky drží v jeho zovretej dlani narovnané, ako signál. Jediné gesto vzdoru, ktoré si môže sama pred sebou dovoliť. Chlapom to však nevadí. Svoju korisť zovierajú pevne, aj keď sa pritom tvária ako školáci pri prvom rande. Celá tá kombinácia zakázanej hry, vzrušenia z nadchádzajpcej noci a samozrejme, tej primátskej moci mužov opantáva. Smejú sa, obskakujú, dokonca prejavujú nežnosti. Sám som videl muža, ktorý svojej polovičke kúpil ružu a následne okuliare. Dievčina síce ružu ochvíľu zahodila, ale mužovi to neprekážalo. Svoje hriechy si vykúpil humánnou pozornosťou, sňal zo svojho svedomia aj zo svojej spoločníčky nálepku necudnosti, Veď tam, kde sú maniere, tam predsa nemôže byť temnota. Tá sa však tejto hre nevyhýba. Najmä doobeda môžete vidieť ženy zničené, s chmárami v tvári a dokonca chodiace ako po ťažkom telocviku. Ruže sú stratené, matrace spľasnuté, do kanálov mora odtieklo všetko čo muselo von.
Ale podvečer sú dievčatá zase na nohách! Sprevádzajú opäť nových mužov tými istými ulicami. Kupujú tie isté okuliare s čo najväčšími sklami a dávajú svojim veľkým chlapcom tak vytúžený obdiv. Také sú dievčatá z Thong Sala! Doplnia všetko animálne, čo ženy zaťažené hypotékami svojim mužom odopierajú. Aj dnes, na Valentína sú tu. V rukách nosia parfémované ruže a chlapci im dávajú tú svoju paralelnú lásku za dve päťdesiat. Ružové tričká, praskajúce žuvačky a servilné uznania. Vzduchom sa nesie vôňa deodorantov, ktorá chemicky priznáva, že na parfémy treba lepšiu spoločnosť. Tu je vysokoškolák Joe, Markus. Dôchodca Mark. Bývalý boxer Nick. Tu sú priatelia z vášho sídliska, vo Valentínskom ošiali hľadajú niečo svoje zabudnuté, dlho chýbajúce.
V záblesku zapadajúceho slnka nachvíľu dávajú dievčatám z Thong Saly niečo, čo zabudli, alebo nedokázali dať doma. A možno žiaden domov nie je. Možno je ten dobre známy pocit ukrytý v polnočnom pouličnom objatí s kompletnou cudzincom na rohu Thong Saly. Možno v tej krátkej, prchavej, vzrušujúcej ilúzii opäť nachvíľu cítia život. Pretože práve ten hľadáme na týchto ďalekých cestách, no nie?
Ó, vznešené dievčatá z Thong Saly! Vy krížniky krikľavého mora! Vy materské objatia, ktoré nám tak veľmi chýbali! Vy krotiteľky anglických boxerov! Nech je váš Valentín sladký avaše zadky navždy pevné!
Starajte sa o tých našich otcov, bratov a manželov.
Nech sa nám v tej cudzine nestratia a nech sa vrátia plní života.
