Úsmev, čo je skutočný. Nie sme naň zvyknutí, neveríme, že niekto takúto prácu môže myslieť skutočne. Pani Haan. Kritik by povedal, že máš cez päťdesiat, človek vo vyblednutom tričku a soľou vysušenými perami by sa nad tým nezamýšľal. Koľko európsky pokrivených chrbtov si dnes napravila. Koľko úsmevov vytiahla na povrch tela koncami palcov? Koľko nôh umyla, so sklonenou hlavou, že by ti každý apoštol mohol závidieť? Je podvečer a thajské chrámy sú zavreté. Dočasne veriaci sa presúvajú do chrámov tela. Hľadajú bohvie čo, ale iste nie umytie nôh. Mnohí vtrhnú aj sem, v znamení zelenej hmly z piva chang za euro päťdesiat rozjarene vtrhnú do tvojho chrámu s nápisom SPA, aby zbesilo hľadali dávno nepravdivé urbánne legendy o koncoch, čo sú neslušne šťastné. Trvá len pár sekúnd, kým ostanú zmätene stáť, ako na nich pozrieš s tým svojím úsmevom a starovekou múdrosťou, z ktorej sa na rozdiel od budhu neodlupuje pozlátko. Jeden ukáže na tabuľu s nápisom „no happy endings here“ a odrazu ho doženie vlastná ľudskosť. Skrotí pivo Chang vo svojich žilách a kým kamoši zdrhnú, zvyšky triezvej ľudskej decentnosti mu prikážu objednať sa na zajtra. Aj keď sa chalan kýve zboka na bok, pokloníš sa mu, pani Haan. Dlane zopneš v geste, ktoré nepatrí do tohto sveta a úplne ho odzbrojíš. Dverový zvonček uzavrie tento obvyklý príbeh, a kým v rohu oddychujem s čajom v ruke, vidím, ako opäť sedíš a čakáš. Možno si to mala dakedy ťažké, a táto práca ťa zachránila. A možno naopak. Možno je práca v SPA je pre teba lokálnym príbehom z wallstreet. A možno to tu celé vlastníš. Cez citeľnú pokoru ťa ťažko čítať, pani Haan. Koľko takýchto našich pokrivených chrbtov ešte dnes napravíš? Bez posudzovania? Kým sa upracú tam, kde sa nespínajú dlane, kým sa ukľudnia v kvetových náručiach značky Rexona a konečne stíchnu. Aspoň do rána, kým opäť vyrazia loviť svoj uponáhľaný zbesilý german dream, v znamení západu, v znamení piva Chang a splnu mesiaca. Oni odídu. Ale ty tu budeš, pani Haan. V levandulovom objatí mi budeš čosi nepočujne šepkať, upokojovať ma na spánkoch a dáš mi zase ten pocit, že som tu vítaný. Prišiel som si poň cez polku sveta. Dnes je ho veru ťažké zohnať. Ďakujem, pani Haan. Kopunkap.
