Čo je to domov?

Je cítiť ručným mydlom a brezovým šampónom. Domov je najdrahšia voňavka z Déemky a slizká hmota na dne kuchynského drezu medzi tvojimi prstami. Doma vždy niečo počuť. Aj spoza dverí, kam si utekám po zlomky samoty. Šuští tam voda, zvuk plaču dieťaťa, ktoré sa udrelo o psa, čosi z YouTube a prskanie večerného oleja. Raz za rok, za oknami, vybuchne ohňostroj. Vtedy sme všetci pokope, spojenými telami chránime divo bijúce srdce nášho psa. Doma pulzujeme. Od seba do navzdialenejších rohov bytu až po organické guľôčky, s prepletenými rukami, nohami a vlasmi. Len domov chodíme plakať, alebo z domu utekáme, aby sme mohli konečne plakať. Občas sa miesto seba pozeráme do televízie. Keď to robíme pričasto, pri prázdnych momentoch pohľadov do chladničiek potom zdesene vnímame ten chlad. Doma vieme precítiť aj ticho. Náš priestor je inverziou hluku vonkajšieho sveta. Vtedy z izieb počuť len dýchanie. Všetko sa spomalí, v priestore vyniknú zvuky, ktoré sú pre každodennosť príliš nehmotné. Pri zavretých očiach teda zrazu počujeme vrčanie chladničky, skučiaceho psa a jeho snový beh po poliach. Kroky v byte nad nami. Pobzdychnutie. Kvap. Kvap. Kvap. Zabudnuté digitálky pod gaučom. Polnočný vlak spoza bytovky. Fučanie ježka v záhrade. Tiché zastonanie, keď sme si najbližšie. Doma je aj rosa v záhrade, keď sa stratia papuče. Letná levandula. Zahrešenie, keď stúpite do psieho darčeka. Svetielka na plote, úteky pri cigarete, rozpadnutý šarkan a sused za oknom, ktorý práve zastrie záclonu. Doma je kúsok svetla, vykrojeného do diaľky. Doma je zhasnutie, ktoré znamená dobro, alebo zlo. Doma sú stratégie prežitia, rozhovory o masle a hádky o smetiach. Len doma sa veci strácajú a nachádzajú. V tom sme si s vecami navzájom rovnakí. Domov meníme za dobrodružstvá. Domov budujeme a často strácame. Domov nám chýba, až nám trasie srdce. Domov vzniká pod rukami detskej fixky. Doma sa rodíme, stávame sa kým sme a prestávame byť sami sebou. Doma zomierame. Tu šepkáme svoje spovede a posledné zbohom. Tu padáme spolu s jesenným lístím k zemi a stúpame ku hviezdam spolu s poslednými iskrami ohňa. Je to nehmotné zoskupenie vecí, snov a energie, nachvíľu požičané práve pre nás.