Nauč ma takto písať, zašepkala si mi do ucha keď si prvý ranný vták sadol na naše okno, a ja by som ti aj odpovedal, nemať plné ústa, oči a dušu plnú tvojich havraních vlasov. A tak som ťa len privinul k sebe, a prstom ti začal písať na nahý chrbát všetky tie slová, ktoré som ti chcel povedať. Zavri oči, šepkám, a po zamatovej kožušine za ktorú by každý lovec dal dušu ti píšem celé riadky, aby si nielen pochopila, ale aj pocítila, že slová získajú svoju moc až pri dotyku s dušou ako je tvoja, preniknú cez pokožku dovnútra najprv prudko, potom spomaľujú a prevaľujú sa v tebe, rytmicky obmývajú tvoje obnažené brehy tak ako to máš rada, obchádzajú tvoju obranu a milujú sa s tebou až kým ťa opäť ktosi nezvedie na svoju obvyklú cestu plnú obyčajnosti, a vulgárnosti. Kým teda zazvoní budík v tvare klauna a začne sa vysmievať našim nočným snahám, kým zdola zavonia vôňa praženice a kávy, ktorá ti zaplní útroby zbytočnými bielkovinami, kým zo seba vypustíš všetko čo som do teba z lásky uložil, close your eyes a vnímaj písmená premenené mojim prstom na slová a slová si zameň za obrazy, a obrazy, si vyves do svojej tajnej miestnosti, kam ich všetky ukladáš, a celý deň ukrývaš pred všetkými, čo ti sľubujú všetko.Musíš vedieť, že takto písať nemôžeš. Osvojil som si to s prvým dotykom tvojich dlaní, tak blízko supernovy nikto neostane nepoznačený. A keď si odišla, tento heroín ktorý si mi dala do žíl, ma už nikdy nenechal spať.Nemôžeš písať TAKTO, ani by som to nechcel, pretože ponárať sa takto hlboko môže viesť k strate vedomia, každým momentum ti hrozí nedostatok kyslíka, a jediné čo môžeš robiť je pokúsiť sa plávať, vypúšťať na papier všetko závažie čo ťa ťahá dolu, pokúsiť sa o balans na hrane bytia a nebytia. Ale ak si pripravená, najprv musíš prísť o všetko, aby si niečo opäť získala. Potom sa budeš môcť milovať s kusom papiera, zdieľať s ním všetky svoje sťavy a pot a tears, aby si ho ako krvavú kopiju vrhla smerom, kde tušíš človeka, ako si teraz ty pre mňa…prebodla mu srdce a s láskou ho sledovala krvácať.
Na druhej strane získaš čosi krásne. Tajného fanúšika, nočného návštevníka, ktorý potichu prosí o ďalšie riadky, pretože bez nich nemôže byť. Podávaš mu legálnu drogu, stimuluješ jeho závislosť, a počas tých pár hodín medzi dňom a nocou si pánom situácie ty. Čo ťa však musím varovať je, že ráno sa ti ten druhý opäť odcudzí, a pôjde na miesta, kam ty nesmieš, za ľuďmi ktorých nepoznáš, a až do príchodu noci im bude vo všetkom po vôli, z čoho môžeš umrieť. Tak som spoznal aj teba, a kým som ťa nenakazil svojou závislosťou, spôsobovala si mi to isté. Preto vezmi pero a papier, a odpútaj sa. Vykrič svoju nenávisť, a miluj šialene úprimne, buď verná ako pes na ktorého mieri zbraň jeho pána, a prijímaj rany s výkrikmi rozkoše. Potom budú tvoje riadky vyznaním a krvou, priznaním a vínom.Ráno prichádza nesmierne kruto, je hmla a prízemný mráz, len tvoje teplo, ma núti pokračovať prstom nižšie, a ako rýchlejšie chápeš, o to rýchlejšie sa hýbeš, v staccate mojich slov, pália ti pokožku a cez ústa vpúšťajú zvuky prosieb aby som to už nerobil, a predsa, tvoje prsty ma kŕčovito držia pri sebe, zaháňajú neúprosné ráno, kedy sa obaja opäť zmeníme na dvoch cudzincov. Dokončujem riadky, obaja dychčíme ako zbité psy, a ty už chápeš, že tvoju prosbu môžem splniť iba týmto spôsobom, obrátiť ťa dovnútra a spat, spojiť sa jemnou obrúčkou slov, ktorými si iste v budúcnosti ublížime aj sa nimi opäť spojíme, a tak to bude pokračovať v zmysle našej vernosti navždy, až do konca všetkých rán.
Svoje som splnil.Už to vies, tak vezmi papier, a ja sa ti obrátim chrbtom, aby si mohla napísať vlastnústory do mojej rozpálenej kože.
