Uviazané lodičky, ktoré som nikdy neosedlal. Žltý tunel vykrojený starými lampami. Ešte ako malý som sa na ne vešal. V slúchadlách čosi lepivé a gitarové. Na konci žltého tunela sa vynorí postava. Dievča v čiernom plášti, ktoré smeruje do tmy. Vie, že tam je všetko zavreté? Smeruje do tmy, pretože je unavená byť toľko na očiach? Alebo dúfa, že tam na konci lesa ju prichýli ktosi so šálkou horúceho čaju? Keď sa míňam v takejto konštelácii a v tme, klopím oči do zeme. Viem si predstaviť, že môžem byť zdrojom strachu. V lese. V tme. A tak očami hladím chodník, a keď sa míňame, azda len na zlomok sekundy dvihnem oči, aby som ju ubezpečil úsmevom.
Odomňa ti nič nehrozí. Sám som sa tu ocitol celkom náhodou. Aj ja sem chodím zaháňať démonov. Len čo ju však zachytím očami, jej pohľad uhýba smerom do tmy. Rešpektujem to. Sám by som urobil to isté. Tiež mala dosť času navnímať ma. Načo si pozerať do očí tak zblízka. Je v tom čosi intímne. Čosi osobné, čo nechceš - alebo skôr nevieš? – zdieľať s cudzím človekom uprostred lesa. Keby sme to vedeli, zastavili by sme uprostred tej tekvicovej aleje a niečo si povedali. Takto sa len minieme. Mám rád ten vír. Vzduchová brázda dvoch tiel. Dva feromónové plášte, ktoré za nami vejú, obtrú sa o seba a nakrátko vniknú do našich nosov. Každá vôňa niečo napovie. Príliš upracovaný, kúpeľňová rýchlovka, dala si záležať, divadelný program, túžba po láske.
Je ešte jeden druh vône. Jej meno sa nevyslovuje. Zastaví ťa v pohybe. Spôsobí závrať. Čosi mäkké ti vnikne do nosa, a prehraje ti pred očami život. Niekomu minulý, niekomu budúci. V tvojej hlave sa pobijú protichodné informácie. Jedna ti vraví, že tú osobu poznáš celý život, druhá, že s ňou musíš ísť ďalej životom. A ešte čosi. Odporne racionálne. Rozum ťa prefackuje, pripomenie, že vôňa predsa nesúvisí s človekom. Je len chémiou, ktorú ktosi uzavrel do kryštáľového flakóna. Rozum ťa prinúti sa zahanbiť. Zahanbiť, že si na pár sekúnd prišiel o rozum. A tento kratučký moment, tento záblesk príčetnosti ťa posunie o pár krokov ďalej. Ďalej z dosahu feromónovej pasce. Z dosahu všetkých tých možností. Pomôže ti vynoriť sa nad hladinu.
Tieto vôňe nás sprevádzajú ako krídla. Pripomínajú nám, že keď aj nedokážeme vzlietnuť, vždy dokážeme aspoň poskočiť. Zbohom neznáma v čiernom kabáte, snáď si v tej tme našla to, čo hľadáš.
