Keď sa naše dieťa jedného večera spýta, čím môže byť, keď vyrastie, odpovedzme správne. Zahoďme okamžitý inštinkt viesť ho svojimi koľajami. Podporme ho v tom, že môže byť čímkoľvek. Ak sme my takúto výchovu nemali, zmeňme kolobeh – a zmeňme aj seba. Kupujme deťom namiesto mobilov knižky, rozprávajme sa s nimi o všetkom, o čom sa naši rodičia s nami nerozprávali. Aj keď niekde hlboko vnútri cítime zatrpknutosť a pochybnosti o vlastnej hodnote, veďme ich tak, aby nás prerástli. Učme ich byť dobrými ľuďmi. Nenakazme ich svojimi démonmi.
Tu sa začína nový kolobeh. Vaše dieťa bude čítať knihy a túžiť rozumieť svetu. Bude študovať, a aj keď vy ste neštudovali, budete naň hrdí. Pretože nebude poznať generačnú trpkosť, bude chápať, že svoj osud drží vo vlastných rukách.
S vašou podporou si časom nájde ľudí, ktorí tiež veria v rast a dobro. Spoločne nájdu silu meniť svoje okolie – a postupne aj svet. Naučia sa, ako opraviť padnuté stropy v nemocniciach. A keďže budú vzdelaní, budú mať aj peniaze. Nebudú sa musieť obohacovať na úkor iných – nebudú to potrebovať.
Takýchto ľudí bude prirodzene hnevať stav spoločnosti, nemocníc a ekonomiky. No vďaka vzdelaniu budú prosperovať – a budú chcieť, aby prosperovalo aj ich okolie. Budú vedieť inšpirovať ostatných, a postupne pôjdu aj do politiky. Nie preto, aby sa obohatili, ale aby z nej legitímne a nenásilne vytlačili tých, ktorí vyrástli bez skutočnej sebalásky. Zmena príde postupne. Korupční ľudia síce odídu bohatí, no ich vnútorná nespokojnosť ostane navždy horieť – neuhasená, smutná.
Vaše deti začnú meniť svet. Zdroje začnú smerovať do prohumánnych projektov. Keď sa "Kaliňákovia" tohto sveta nasýtia a odídu, namiesto tankov a dronov začnú vaše deti stavať nemocnice a domovy pre seniorov. Tak ste ich vychovali.
Do života Slovákov konečne prenikne hrdosť. Tá skutočná – plynúca z vedomia, že sa o vás niekto postará, keď budete starí alebo chorí. Spoločne sa postaráme o svojich rodičov – a budeme na to hrdí. Nie na Tatry a krásu Sloveniek, ale na to, ako múdro opravujeme poškodený svet.
Z tohto rastúceho pocitu bezpečia poklesne agresivita. Nájdeme viac trpezlivosti na vzájomné pochopenie a argumentáciu. Vznikne priestor pre pluralitu názorov – očistenú od nenávisti a násilia.
O to viac bude vynikať každý pokus o porušovanie ľudských práv či zločin. Ako spoločnosť, ktorá si ctí zdravotníkov a bezpečnostné zložky, budeme presadzovať spravodlivosť. Sudcovia a policajti sa zbavia politického tlaku a budú môcť slobodne vykonávať svoju prácu. Konečne začneme odsudzovať staré, dlhé roky neriešené politické a ekonomické zločiny. Naše múdre deti pochopia, že bez spravodlivosti sa krajina nikdy neposunie ďalej. Objavia sa prví nepokriviteľní – a strhnú so sebou ďalších.
Staneme sa hrdou krajinou, ktorá sa ocitne v najvyšších rebríčkoch dostupnosti práva. Mimovládne organizácie budú spolupracovať so štátom, vykrývať jeho slabé miesta. Do tretieho sektora pôjdu tí, ktorí sa nenájdu v politike – no ich motivácia bude rovnaká. Začneme svietiť aj do tmavých kútov. Zrušíme bezdomovectvo. Vytvoríme spoločnosť, ktorá si váži každého človeka – bez ohľadu na jeho ekonomický status.
Prestaneme ukrývať svoje zlyhania za náboženské dogmy. Pokrytci sa prestanú klaňať pred oltármi, ktoré sami pošpiňujú. Náš strach vyplývajúci z nedostatku poznania sveta a ekonomických neistôt vymeníme za skutočnú vieru. Vieru v ľudkosť a morálku. Náboženstvo prestane byť zneužívané na politickú ciele. Štát prestane podporovať cirkev a financie presunie organizáciám, ktoré každodenne v teréne zachraňujú ľudské životy. Miesto k zlatým róbam sa začneme klaňať obyčajným ľuďom, ktorí menia narkomanom striekačky, kŕmia hladujúcich a zachraňujú mamičky pred domovom na ulici.
Väčšina detí sa vzhľadom na vysokú mieru vzdelania bude uberať do vedy a výskumu. Vedci sa stanú celebritami, ktorých si budeme vážiť. Financie, ktoré sa ušetria zrušením korupcie, pôjdu do vývoja lokálnych technológií, medicíny a spoločenských vied.
My, ako rodičia, tomu možno nebudeme rozumieť – ale budeme veriť svojim deťom. Budeme hrdí na ich úspechy doma aj v zahraničí. A vtedy sa študenti začnú vracať späť. V čase, keď Európa bude prechádzať nestabilitou, Slovensko sa stane ostrovom slobody a osobného rastu. Mladí budú spoločne pracovať na úspechu Slovenska – a vznikne nový typ vlastenectva. Nebude sa vyjadrovať vlajkami ani abstraktnými symbolmi, ale schopnosťou pracovať pre svoju krajinu, svoju rodinu a seba.
Nacionalizmus a populizmus sa budú ešte dlho snažiť prežiť. No postupne ich ako spoločnosť vytlačíme na okraj. Prirodzene, nenásilne. Slovo „progresivizmus“ sa stane synonymom múdrosti a odvahy – a bude nosené s hrdosťou.
A toto všetko sa začína malým rozhodnutím – že svojim deťom dovolíte prerásť vás. Bez ega, bez generačného prenosu starých tráum, bez zatrpknutosti, ktorá je najväčšou z chorôb.
Takto sa dá opraviť Slovensko.
