Napíš jej rozprávku, prosím.

Písmo: A- | A+

Aj keď sme dospelí, a podľa vedy naše bunky rýchlo odumierajú, aj tak by sme všetci chceli počuť rozprávky. Sme opak detí.

Zatiaľ čo naši najmenší z rozprávok rýchlo vyrastú a časom nad nimi hanblivo ohŕňajú nosmi, my sa naopak čoraz viac rozprávok dožadujeme. Snáď sme unavení z vykostenej prostoty tohto sveta, zo všetkých tých návodov ako žiť svoj život a ako ho prežiť čo najviac na úrovni. Chceme len nachvíľu uletieť na turbometle od hypoték a lekárov, nedorozumení a všetkej ťažoby tohto bytia.


Keď s niekým varíme z jedného hrnca a delíme sa o nedeľné vysávanie, rozprávky nám neprídu ani len na um. Snáď len ja, ja som jediná výnimka na svete. Teda bol som. Najradšej ich však počúvame v začiatkoch, od cudzích. MIlujeme spliesť prsty pod bradou, zasnívať sa a so zažmúrenými očami si nad pohárom vína s starej kaviarni predstavovať ako nás tento muž pred niečím zachráni. Snáď nás vezme do svojej krajiny plnej tajomných močiarov, nadržaných drakov a hovoriacich stromov, snáď nám na nahé telo pričarí nariasené šaty a do vlasov vpletie korunku z čarovného korienka.

Obrázok blogu


Rozprávky. Ten ľahko prehliadnuteľný klam, ktorým sa dobrovoľne celí dopleteme a popletieme, a necháme sa unášať do sveta, kde je všetko možné. Všetko, čím sme vždy chceli byť, z čoho sme nikdy nechceli vyrásť.

Často v hneve kričíme na milovaného, že už nechceme počuť tie jeho rozprávky. Óóó ako sa len vtedy klameme! Práve vtedy, presne v tom krátkom momente hnevu by stačilo spolu naskočiť na okrídleného koňa, vybehnúť spolu nakŕmiť podvýživeného draka, alebo sa na čertovej metle preletieť nad Bulgakovovou moskvou.

Chceme sa celkom vedome zamotať do sladkých slov, prežiť pár minúť čarovnej večnosti a dúfať, že vydrží aspoň kým naozaj nezostarneme. Chceme sa spolu boriť bažinou života, milovať sa v domčeku na stračej nôžke alebo aspoň požiadať tú zlatú rybu o ďalší pohár vareného vína v spoločnosti tohto perfektného chlapíka. Niet nad rozprávky, ktoré si so špeciálnymi ľuďmi zvykneme na začiatku hovoriť. Nie je na tom nič zlé. A to, že s tým nikdy neprestaneme, nemusí byť tiež rozprávkou.

Takže ak vás najbližšie niekto dospelý požiada o príbeh, doprajte mu ho.
A doprajte to aj sebe.

Možno vám to obom do života pričaruje niečo magické.